Prečo stojíte vonku, nie sú tu dvere ani brána, keby ste pokojne vošli, hádam by vás prijali! Dovoľte, aby som vás nápisom na dome, v ktorom kedysi býval Goethe, pozvala spoznávať silvestrovský, ale i taký obyčajný Zürich. Zürich dal svetu Pestalozziho, žil tam Goethe, Keller, vznikol tam dadaizmus, svoje sny tam sníval Lenin. Keď prechádzate starými útulnými uličkami, vôbec sa im nemôžete čudovať, že chceli vniesť do chodu tohto sveta niečo nové. Chod tohto sveta však určite ovplyvňuje 350 tu sídliacich bánk a zürišská burza, ktorá je jednou z najdôležitejších na svete. Bohatstvo bánk reprezentu- je Bahnhofstrasse. Počas vianočných sviatkov a Silvestra je osvetlená tisíckami svetiel, ktoré vytvárajú ilúziu hviezdneho dažďa. Považuje sa za najluxusnejšiu nákupnú ulicu v Európe. Domáci sa netaja tým, že ceny sú tam tiež dvakrát vyššie než inde. Spôsobujú to vraj astronomické ceny pozemkov. Napriek tomu sa tu nájdu obchody, do ktorých môžete vojsť i bez kufra plného peňazí. Napríklad povestné cukrárne Sprüngli. Hovorí sa, že kto ich nenavštívil, nebol v Zürichu. Sú krásne vyzdobené a veľmi čisté. Predávajú tam bonbóny, zákusky a chlebíčky - rovnako pekné ako chutné. Do elegantných škatúľ ich ukladajú v bielych rukavičkách. Balíček vám podajú vždy s úsmevom bez ohľadu na to, či si kupujete jeden alebo dvadsať kúskov. Cez Zürich preteká rieka Limmat, ktorej časť lemuje staré mesto. Na jej nábreží z rieky vyrastá radnica, pred ktorou sa už niekoľko rokov organizujú silvestrovské oslavy. Keby ste sa popoludní tesne pred týmto sviatkom prešli po nábreží, neverili by ste, že sa tu chystá privítať nový rok väčšina obyvateľov mesta. Vtedy tu totiž stojí zvyčajne len jeden, možno dva stánky a iba sviatočne vyzdobené reštaurácie svedčia o tom, že sa chystá neobyčajný večer. Nič viac. Usporiadateľom a predavačom však stačia asi dve hodiny, aby nábrežie slávnostne vyzdobili a doslova obsypali stánkami. Každý rok sa z nich šíri lákavá vôňa jedál a horúceho silvestrovského punču. Uličky sa postupne zaplnia ľuďmi. Tu počuť spievať koledy, z iného miesta ulice sa ozýva hudba z diskotéky. Na brehu Zürišského jazera možno zazriete obrovský dav mladých ľudí, snažiacich sa dostať sa do Kongresového domu na najväčšiu megapárty v meste. O jej popularite svedčí i množstvo záujemcov, ktorých autobusy privážajú zvyčajne až z Talianska. Ten, kto by chcel stráviť večer v reštaurácii a nevyužije možnosť rezervácie, môže mať smolu. Všetky budú s najväčšou pravdepodobnosťou obsadené. Ale zábavy a občerstvenia bude i na uliciach dosť. Asi hodinu pred polnocou sa priestor okolo radnice začne napĺňať ľuďmi. Väčšina si prinesie i košíky s prípitkom a pohárikmi. Zaplní sa celé nábrežie a nádherne vysvietené mosty. Vyzerá to, akoby sa tam zišiel celý Zürich. S prvým úderom hodín dav stíchne, s posledným sa spustí ohňostroj. Na oblohe i na vode sa budú trblietať hviezdy z ohňostroja, ľudia si popripíjajú, zablahoželajú, šampanské bude tiecť potokmi. Črepiny však nebudú nebezpečné. Sektové poháriky bývajú priskrutkované na stopkách a celé z plexiskla. Po polnoci sa reštaurácie vyprázdnia a zdá sa, že všetci sa chcú radšej zabávať na ulici. Na nábreží i v uliciach sa ľudia roztancujú, rozospievajú alebo budú len tak diskutovať. Nikomu neprekáža, že ten druhý mu možno nie celkom rozumie. Zábava utícha až nad ránom. Električky premávajú celú noc podľa cestovného poriadku pracovného dňa. A tak má každý šancu prísť sa zabaviť. Ak sa ráno o ôsmej náhodou znovu zatúlate na miesta nočnej zábavy, bude vás čakať prekvapenie. Vyumývané, prázdne, čisté nábrežie, po stánkoch ani stopy, nikde žiadne smeti. Iba kričiace čajky nad riekou budú rušiť sviatočné ranné ticho.

HELENA FURKOVÁ