Talianska politika sa v nedeľu ocitla v tradičnom krízovom stave. Koaličné trenice zostrelili ďalšiu, už 56. vládu od skončenia druhej svetovej vojny. Vláda padla po politikárčení, nie však v boji o politickú líniu. Rezignácia Massima D‘Alemu na post premiéra nebola žiadnym prekvapením. Podľa uznávaného hospodárskeho denníka Il Sole 24 Ore "vláda uviazla v piesočnom presype koalície". D‘Alema oznámil svoje odstúpenie neskoro v sobotu s rezignovaným výrazom muža vykonávajúceho byrokratickú formalitu. Všeobecne sa očakáva, že do týždňa bude nazad vo funkcii. Na prvý pohľad bude vláda "D‘Alemu II" vyzerať takmer identicky ako prvá. Rozdiel spočíva v tom, že rebeli v aliancii socialistov, republikánov a centristov, ktorí vyvolali túto krízu požiadavkou novej vlády a nového vodcu, sa ocitnú mimo hry. Novinkou bude aj to, že Demokratická strana, ktorú založil prezident Európskej komisie Romano Prodi, bude hrať väčšiu úlohu a mala by získať vládne posty. Dôležité však je, že aj v novom kabinete zostane uznávaný ministrer financií Giuliano Amato a minister zahraničných vecí Lamberto Dini. Podpora bývalých komunistov, demokratov, centristov, marxistov a Zelených by mala D‘Alemovi poskytnúť miernu väčšinu v dolnej komore so 630 kreslami. Jeho nádejou je, že akákoľvek nová koalícia sa ukáže lojálnejšia než táto. D‘Alema bude mať napriek tomu plné ruky práce, ak chce dosiahnuť radikálne vylepšenie, aké podľa neho teraz potrebuje ľavý stred. D‘Alema v ponuke demokratom povedal parlamentu, že cieľom je vytvoriť tímového ducha, ktorý by bol silnejší než ašpirácie jednotlivých strán, akokoľvek legitímne. Prezident Carlo Azeglio Ciampi, najvyšší arbiter v talianskej politike, mal podľa všeobecného očakávania dať D‘Alemovi čerstvý mandát včera večer po dvoch dňoch rýchlych konzultácií s politickými stranami. To by znamenalo, že nová vláda by sa mohla ujať povinností o niekoľko dní. Kríza by sa tak stala iba krátkym prerušením dlhodobých politických úloh - posilniť ekonomiku, zavŕšiť politickú reformu a zreorganizovať i systém sociálneho zabezpečenia požierajúci peniaze. Ciampi, bývalý premiér, guvernér národnej banky a minister financií, je duchovným otcom talianskeho pripojenia sa k euru. Napriek nepriaznivému vývoju chce zabezpečiť, aby sa Taliansko rýchlo vrátilo do práce v záujme minimalizovania škôd na medzinárodnom imidži. Bez ohľadu na úspechy "D‘Alemu II" jeho potenciálni spojenci ho ešte musia potvrdiť ako pravého muža na čele ľavice do najbližších všeobecných volieb. Osobnou výzvou pre prvého exkomunistického premiéra Talianska Massima D‘Alemu je získať túto dôveru.
(REUTERS, r)
