Vo svojej knihe ste naznačili dva varianty povolebného vývoja v Rusku. Kto ich predstavuje a ktorý má väčšiu šancu uspieť?
"Ak hovoríme o diktatúre, platforme pravicového nacionalizmu a vláde oligarchie, máme na mysli Kremeľ a politiku, ktorú robí dnes premiér Putin. Ak hovoríme o druhej alternatíve, hovoríme o modeli politickej vlády Jevgenija Primakova v septembri 1998 až máji 1999. Prvýkrát tam boli zastúpené všetky významnejšie sily - prezidentská administrácia, opozícia - komunisti. Primakov mal podporu v Štátnej dume. Som presvedčený, že túto alternatívu predstavuje blok Vlasť-Celé Rusko. Pozícia ľavého centrizmu dáva priestor na politický kompromis. Najdôležitejším výsledkom týchto volieb bude, že po nich Putin bude musieť zaujať jasnú pozíciu - alebo uzavrieť kompromis s dumou, ale to znamená, že sa dostane do konfliktu s Kremľom. Alebo bude viesť ďalej politiku konfrontácie s dumou, ktorá bude ešte tvrdšia v súvislosti s prezidentskými voľbami."
Podľa posledných prieskumov je však úspešnejší prokremeľský blok Jednota.
"Týmto prieskumom by som celkom neveril."
Vy teda veríte v úspech bloku Vlasť-Celé Rusko?
"Verím, že vyhrajú komunisti s 18-22 percentami, na druhom mieste Vlasť-Celé Rusko s 12-18, na treťom Javlinského Jabloko - 7-11, tesne na tejto úrovni bude Jednota. Potom je tu otázka, či prejde cez 5-percentnú hranicu možno Náš dom-Rusko a možno Zväz pravicových síl."
Čo si myslíte o úlohe čečenskej krízy v predvolebnom boji?
"Bezpochyby ten fakt, že rastú preferencie Jednoty, ku ktorej sa Putin prihlásil, svedčí o tom, že Čečensko zohralo kľúčovú úlohu. Putin pôsobí dojmom človeka, ktorý dokončí svoju úlohu, na rozdiel, povedzme, od Primakova, ktorý pripomínal Rusom trochu brežnevovské obdobie. Kremeľ potreboval vonkajší podnet, pretože vnútorne sa im to vymklo z rúk. Potrebovali zastrašiť obyvateľov a prišla čečenská kríza. Keby bola Juhoslávia o niekoľko mesiacov neskôr, možno by to bola Juhoslávia. Ak sa Putin po voľbách rozhodne, že pôjde proti dume, bude potrebovať takéto veci vyrábať ďalej."
Ako by ste charakterizovali nový model ruskej politiky voči Západu po kríze v Kosove? Hrozí skutočne obnovenie studenej vojny?
"V kosovskej kríze sa ukázalo, že kľúčovú rolu v ruskej politike zohrávajú silové štruktúry, a dokazuje to i vývoj v Čečensku. Spomeňme obsadenie letiska pri Prištine, o ktorom sa prezident Jeľcin dozvedel 30 minút pred začatím akcie. Celú akciu pripravili na generálnom štábe, nevedel o tom žiadny minister. Niečo podobné sa zopakovalo v Čečensku, keď v polovici októbra ľudia okolo ministra obrany Sergejeva začali uvažovať o mierovom riešení a Kvašin, náčelník generálneho štábu, pohrozil demisiou. Akciu v Čečensku vykonáva generálny štáb. Už od roku 1993 robí Rusko v Európe alternatívnu politiku proti Západu. Ak táto tendencia bude pokračovať, budeme sa približovať k novému obdobiu studenej vojny. Každý nový konflikt môže znamenať novú železnú oponu. Obávam sa, že medzi týmito otázkami môže byť práve druhá vlna rozširovania NATO."
Ako môžu na túto tendenciu vplývať volebné výsledky? Čo môžeme v tomto smere očakávať v našom regióne a v rusko-slovenských vzťahoch.
"Šanca na zmenu je, ak sa z Putina stane politický a nie oligarchický premiér. Ak sa v Rusku naučia rešpektovať princípy demokracie a nezneužívať prezidentský systém na koncetráciu moci, bolo by to pre náš región prospešnejšie, pretože s Ruskom by snáď bolo možné rokovať o istých podmienkach a na niečom sa dohodnúť - mám na mysli druhú vlnu rozširovania NATO. V opačnom prípade bude treba vybudovať európsky bezpečnostný systém bez Ruska a proti Rusku." BAŠA JAVŮRKOVÁ
