, mních alebo skalný indián. Nádherným územím národnej prírodnej rezervácie návštevníka sprevádza obnovený náučný chodník s trasou Súľov - Gotická brána - hrad Súľov - Súľov. Stredne náročný chodník, čiastočne napojený na turistické značky, má dĺžku 7,5 km, prevýšenie 290 metrov a na jeho absolvovanie je potrebný čas asi 1,5 hodiny. Na okružnej trase je 17 zastávok. Prvá z nich je venovaná hlavnej hornine Súľovských skál. Je to usadená hornina, ktorú tvoria hlavne okruhliaky vápencov a dolomitov stmelených vápnitým tmelom. Jej názov je súľovský zlepenec. Úlomky, miestami aj ostrohranné, pochádzajú zo starej druhohornej pevniny, z ktorej boli splavené prívalovými vodami do mora v starších treťohorách. Pôsobením zemskej príťažlivosti, dažďového ronu, vetra a iných činiteľov vzniklo v už rozpukaných horninách skalné mesto so skalnými vežami, oknami, bránami a jaskyňami. Jeho súčasťou je aj 13 metrov vysoká Gotická brána, ktorá pripomína gotickú klenbu. Nálezmi kostí jaskynného medveďa je známa Šarkania diera. Obľúbeným miestom jašterice múrovej, ktorá sa najradšej pohybuje po skalách a hradných múroch, sa stali zvyšky hradu Súľov. Bol postavený ako malý pozorovací hrad v 15. storočí. Patril k najneprístupnejším hradom na Považí. Na najvyššom mieste horného hradu stála pozorovateľňa. Z pôvodnej stavby sa zachovalo len niekoľko múrov, do kameňa vytesaných základov a nádrž na vodu, tiež vytesaná do skaly. V roku 1763 bol zničený pri zemetrasení. Pozorném oku návštevníka Súľovských skál a obce Súľov určite neunikne zvláštny jav. Obec sa nachádza v kotlinke, okolo ktorej je bralnatá obruba. Takto vytvorená krajina je výsledkom erózie, ktorá sa viac zahryzla do pôvodne mohutného horského chrbátu vytvoreného na obrovskej vráse. V jeho strede sa po zdvihu územia odkryli mäkšie slienité horniny, do ktorých sa aj rieka rýchlejšie zarezávala. Z chrbta zostali tvrdšie horniny, ktoré dnes tvoria zlepencovú obrubu. Takýto jav sa volá inverzia (zvrat) reliéfu. Rozoklané skalné steny sú domovom pestrej kveteny. Na jar, v čase kvitnutia, je atraktívna prvosienka holá či Lumnitzerov klinček. Vápnité podložie obľubuje ostrevka vápnomilná. Vzácna je ľalia zlatohlavá a endemit poniklec prostredný. K pozostatkom flóry z predštvrtohorného obdobia patrí vzácny tis obyčajný, ktorý sa dožíva veku viac ako 1000 rokov, a drieň obyčajný. Na skalných stenách sa darí borovici lesnej, vo výklenkoch a vežiach hniezdi sokol myšiar, žije tu niekoľko exemplárov našej najväčšej a vzácnej sovy - výra skalného. MÁRIA BIZUBOVÁ