"Pre autorov a ostatných tvorcov Kroniky Slovenska bude najväčším zadosťučinením, keď táto kniha čitateľa presvedčí, že sme národ a krajina s bohatou históriou, že naša minulosť je prirodzenou súčasťou histórie európskej civilizácie a že naši predkovia prijímali kultúrne a civilizačné podnety práve tak tvorivo ako iné etniká sveta," želajú si vydavatelia Kroniky Slovenska 2, vydanej presne po roku od vydania prvého dielu tohto reprezentatívneho diela o Slovensku a jeho obyvateľoch. Dva diely od vyše stovky autorov (pod vedením historika Dušana Kováča) sú skutočne dielom, "ktoré v doterajšej historickej literatúre nemá obdobu", ako poznamenáva v úvodnom slove vedúci autorského kolektívu.
Podobne ako v prvom dieli aj Kronika Slovenska 2 má ucelenú systematickú štruktúru, kde si čitateľ v prehľadnej a chronologickej podobe môže vychutnať základné prehľady udalostí, články a heslá o udalostiach, osobnostiach a faktoch, množstvo príťažlivých ilustrácií a máp nielen o politickom živote krajiny, ale aj množstve detailov, dokresľujúcich každodenný život obyvateľov Slovenska v jeho komplexnosti. Systematickému vnímaniu dejín Slovenska pomáhajú zovšeobecňujúce state o každom historickom období (začiatok 20. storočia, boj o česko-slovenský štát, Slovensko v demokratickej ČSR, slovenský štát vo vojnových rokoch, od uzavretej plurality ku komunistickému monopolu moci, komunistický režim v rokoch 1948-1967, reforma - kríza - normalizácia, po páde komunistického režimu), zaznamenávajúce 20. storočie v jeho slovenských i nadslovenských súvislostiach, majstrovstvami Európy v rýchlokorčuľovaní na Štrbskom Plese 3.-4. februára 1900 napríklad počnúc a odvolaním vedenia FNM v NR SR 20. októbra 1999 končiac. Medzi týmito dvoma dátumami sa na Slovensku udialo nemálo existenciálnych aktov, menili sa štáty (Rakúsko-Uhorsko, ČSR, Slovenská republika, opäť ČSR, ČSSR, ČSFR, samostatná SR), kde slovenská spoločnosť ako celok i jednotlivci obstála či zlyhala - treba však priznať, že kolektív autorov sa s kľúčovými otázkami 20. storočia vyrovnáva zdatne a na úrovni poznania doby. O to viac teší vlaňajšie rozhodnutie väčšiny spoločnosti v parlamentných voľbách - bez neho by sa totiž niektoré texty najmä o ponovembrovom období rodili veľmi ťažko, ak vôbec. (Tu si neodpustím poznámku na margo krstného otca knihy Petra Weissa - nechce sa mi veriť, hoci nechcem spochybňovať historickú úlohu Petra Weissa pri premene KSS na stranu sociálnodemokratického typu, že sa nenašiel človek s prijateľnejším historickým životopisom.)
Isaac Newton stál na pleciach velikánov - aj preto dosiahol tak veľa. Dnešná neraz frustrujúca domáca realita je takisto sčasti výsledkom diela našich predkov, hoci vklad súčasníkov je rozhodujúci. Spätný pohľad na dejiny Slovenska môže čitateľovi priniesť nielen obohatenie a pocit hrdosti na dielo predkov (napokon, aj na dielo kolektívu autorov, ktorí takýmto spôsobom prispievajú ku kompletizácii a dozrievaniu slovenskej spoločnosti, kde majú podobné encyklopédie, kroniky, atlasy, historické a vedecké publikácie nezastupiteľné miesto), nielen istú pokoru pred tým, čo bolo, ale aj inšpiráciu či výzvu vyrovnať sa s problémami a otázkami doby aspoň tak, ako ich úspešnejším predkom. RÓBERT KOTIAN
