ta Izraela, si dokonca aj v židovskom štáte vyslúžil charakteristiku "najvýznamnejšieho sýrskeho vodcu všetkých čias". Predsa však isté veci kazia mierovú eufóriu. Prezident Asad sa ani teraz neodhodlal stretnúť s najvyššími izraelskými predstaviteľmi, aj keď sa to dá vysvetliť tým, že počúva rady svojich lekárov - a tí mu radia neprepínať sa. Asad má za sebou ťažký srdcový záchvat a údajne trpí na rakovinu prostaty. Zlé jazyky hovoria, že nie je schopný väčšej fyzickej aktivity ako dvojhodinovej prechádzky denne, a aj to, že ak sa naozaj chce dopracovať k mierovej dohode s Izraelom, musí to stihnúť do niekoľkých mesiacov. Do Washingtonu poslal 69-ročný Asad v stredu ministra zahraničných vecí Farúka Šará, ten ale v Ružovej záhrade Bieleho domu odmietol podať Barakovi ruku. Udalosťou po toľkých vojnách a vzájomnej nedôvere je však aj ten utajený stisk rúk, ku ktorému vraj predsa len došlo za zatvorenými dverami.

Predstavitelia v Damasku dnes dokonale ovládajú rétoriku "o trvalom mieri a prosperite na Blízkom východe", čo nepochybne prinieslo istú medzinárodnú prestíž režimu, inak vykresľovanému v dosť čiernych farbách. Monopol moci menšinových alovitov (10 percent obyvateľov) oproti 70 percentám sunnitských moslimov, politika tvrdej ruky voči oponentom, katastrofálna ekonomická situácia - nerentabilné hospodárstvo, ktoré nespolupracuje so svetovými obchodnými a finančnými inštitúciami - ako aj vojenský a politický vplyv v Libanone, to všetko mohla vláda v Damasku doteraz zvaľovať na konflikt s Izraelom. O to viac sa Asadovo rozhodnutie cení, veď mierová dohoda s Izraelom by otriasla základmi celého sýrskeho režimu. Buď majú pravdu skeptici v Izraeli, že v mierovom procese sa Asadovi pozdáva oveľa viac proces ako mier samotný, ku ktorému možno nikdy nedôjde, alebo má Asadovo počínanie iné vysvetlenie. Totiž, že americký sprostredkovateľ mu mohol sľúbiť niečo viac ako len Golanské výšiny.

Asad sa zrejme dôsledkov dohody už nedožije a jeho posledným politickým cieľom je zaistiť hladkú cestu k moci pre svojho 34-syna Bašára. Rovnaké ašpirácie má aj jeho v exile žijúci brat a oponent Rifaát. Nie je vylúčené, že Asad chce v schyľujúcom sa nástupníckom boji pripraviť rokovaniami s Izraelom medzinárodnú legitimitu pre vládu svojho syna.

KLAUDIA LÁSZLÓOVÁ