Bolelo?
"Necítil som nič, ale korčuľoval som iba pomaličky. Každým dňom sa bude záťaž a rozsah pohybov pod dohľadom lekárov zväčšovať. Rád by som naskočil do zápasov ešte v tomto roku, 21. decembra hráme v Edmontone a o deň neskôr vo Vancouveri. Keby všetko išlo bez problémov…"
Vo Washingtone ťaháte už svoju jubilejnú desiatu sezónu, zranenia sa vám nevyhýbali ani v minulosti. Ale kolená až doteraz držali.
"Prvýkrát mi ho otvorili až teraz. Už v lete som cítil, že v ľavom niečo nie je v poriadku. Meniskus bol natrhnutý, podvedome som sa na ľade doň neopieral, no postupne stav dozrel tak, že musel ísť von."
Vaše góly Washingtonu chýbajú. V predminulej sezóne sa Capitals dostali až do finále Stanley cupu, kde vás zastavil Detroit, v poslednej bol však nepostup do play off sklamaním. Momentálne je váš klub na predposlednej štvrtej priečke v Juhovýchodnej divízii. Trúfate si prebiť sa do play off?
"Regular season je dlhá. Máme mladší tím než vlani, čo znamená vždy menej skúseností, ale na druhej strane viac rýchlosti. Teraz hráme sériu piatich zápasov vonku, ktorá by mala odkryť charakter tímu. Verím, že v play off nebudeme chýbať."
V NHL sa v tejto sezóne zaviedla novinka - v predĺžení hrajú súperi iba so štyrmi hráčmi v poli. Vyhovuje vám to?
"Veľmi, hra sa viac otvára, čo vyhovuje najmä korčuliarskym typom. Štatistiky navyše potvrdzujú, že počet remíz klesol a diváci prežívajú viac vzrušenia. Vydarený ťah."
Vaše góly sú dôležité nielen pre mužstvo a pre bonusy k vášmu kontraktu, ale aj pre choré deti, ktoré vôbec nepoznáte. Je aktívna ešte vaša nadácia pre zdravotne postihnuté deti?
"Iste. Založili sme ju pre tromi rokmi s mojím českým spoluhráčom Michalom Pivoňkom. Ten je však v súčasnosti na farme, tak vo štvrtej sezóne fungujeme spolu s Adamom Oatesom po názvom Scoring for Children, ktorá má už vyše týždňa aj na internete webovú stránku s adresou www.scoringforchildren.com. V minulosti boli naše príspevky závislé od bodov tímu, teraz spolu s Oatesom dávame stovku dolárov za každý náš bod, teda za gól i asistenciu."
"Skóre pre deti" posúva vašu hokejovú robotu do ušľachtilejšej polohy. Viete, kam putujú vaše finančné dary?
"Presne. Na kliniku vo Washingtone sa môžu prihlásiť deti trpiace zväčša onkologickými ochoreniami z celých USA. Aj preto sme sa aktivovali cez internet. Môžu prísť aj s rodičmi, ktorí sú ubytovaní v malom hotelíku a ich deti sa podrobia rôznej terapii, podľa potreby. Naša nadácia pomáha deťom ročne priemerne sumou 75-tisíc dolárov. Z môjho šeku ide minimálne 5-tisíc, keď mi to padá, tak aj okolo 8-tisíc. Na to sú však naviazaní ešte rôzni ďalší sponzori a doláre pribúdajú. Je to príjemný pocit, keď vám rodičia neznámeho dieťaťa aj s odstupom času poďakujú."
Pred Vianocami osobitne. Aké budú u Bondrovcov?
"Ako v kolotoči NHL. Už 27. hráme doma s Chicagom. Ale Štedrý večer je aj pre NHL posvätným pokojom. Teším sa na rodinnú pohodu, vôňu kapustnice, rybu. Sušené huby už máme pripravené."
Vlastnoručne nazbierané z revírov v okolí Popradu?
"(Smiech). Nie, zo svokrovej zásielky. Ja na huby veľmi nemám nervy, asi je to na mňa priveľmi pomalá činnosť."
Aj v Amerike sa vás novinári pýtajú na želanie na sklonku milénia?
"Zdravie je len slovo, ale hýbe osudmi. Preto mám vždy dvojnásobnú radosť, že skórujem aj pre deti."
VOJTECH JURKOVIČ