Čím lepšie bude v NATO pôsobiť Poľsko, tým rýchlejšie dôjde k ďalšiemu rozšíreniu aliancie, opakujú vládni predstavitelia vo Varšave. Poľsko, ktoré do aliancie vstúpilo v marci tohto roku spoločne s Českou republikou a Maďarskom, jasne formuluje svoju snahu zohrať úlohu advokáta pre vstup ďalších stredo- a východoeurópskych krajín. Svoju pomocnú ruku však ponúka Varšava súčasne Litve a Slovensku. "Litve venujeme možno väčší priestor, pretože Slovensko považujeme za krajinu, ktorá splnila kritériá na vstup rovnako ako krajiny z 1. skupiny," povedal Marek Nowakowski, hlavný zahraničnopolitický poradca poľského premiéra. Slovensko má v Poľsku veľmi lojálneho partnera. "Nie však z lásky, ale z čistej kalkulácie záujmov," povedal štátny tajomník kancelárie poľského prezidenta a šéf Úradu národnej bezpečnosti Marek Siwiec a opakuje geopolitické argumenty. Úspešné a príkladné pôsobenie Poľska v aliancii je ale podľa analytika Centra pre medzinárodné vzťahy Olafa Osicu ohrozené. "Poliaci majú dojem, že už sme v NATO a tak si tam budeme hovieť. Je to postoj, ktorý vychádza z predstavy: prijímame výhody, nič však nedávame. Štát, ktorý ale nie je schopný nič ponúknuť, nemá žiaden politický vplyv," povedal Osica.

Poľskí predstavitelia majú ambíciu zohrávať okrem úlohy advokáta pre ďalších adeptov na vstup aj úlohu prvého odborníka aliancie pre dianie na Východe. V tomto smere analyzuje Nowakowski prípadné ruské reakcie pri ďalšom rozširovaní NATO: "Rusi snívajú o zmene charakteru NATO. Z obrannej aliancie na organizáciu kolektívnej bezpečnosti. O zmene však nemôže byť reč pred koncom 2. vlny rozšírenia." Ak teda chce Rusko hovoriť o zmene charakteru aliancie a chce záruku kolektívnej bezpečnosti, musí uznať 2. vlnu rozšírenia vrátane pobaltských krajín. Tie do NATO podľa Nowakowského vstúpia aj napriek výhradám Moskvy, pretože "Rusi si uvedomujú, že tieto krajiny už sú súčasťou západnej Európy".

Fakt, že Poľsko je už v NATO, má však pre Slovensko ešte jeden význam. Slovensko má možnosť využiť poľské skúsenosti. Poľsko orientovalo svoju kampaň pred vstupom najmä na americký Senát. Podľa Osicu najväčšiu zásluhu na vstupe Poľska do NATO mal poľský veľvyslanec vo Washingtone. "To nemohol urobiť žiaden minister zahraničných vecí. Veľmi dôležitá bola totiž jeho aktivita na neformálnej úrovni. A potom dokázal presvedčiť početné organizácie zahraničných Poliakov, ktoré sa predtým nevedeli dohodnúť, aby pri vstupe do NATO postupovali spoločne," hovorí Osica. Všetky poľské skúsenosti nemôže síce Slovensko využiť, podľa Siwieca by však určite mohlo spolupracovať s početnou skupinou vplyvných poľských krajanov v USA. Z prvej vlny rozšírenia NATO tiež vyplynula nutnosť orientovať sa na zmenu štruktúry a modernizáciu armády, osobitne potom na jazykovú prípravu vojakov.

MATÚŠ KOSTOLNÝ, Varšava - Bratislava