BRATISLAVA (SME - ata) - Slovné a fyzické útoky na občanov s tmavšou pleťou zostávajú u nás stále bez povšimnutia, nieto ešte bez osobnej pomoci zo strany svedkov takýchto konfliktov. Ľahostajnosť a apatia pritom už zďaleka nie sú špecifickým problémom iba minorít žijúcich na Slovensku. Zhodli sa na tom predstavitelia občianskeho združenia afro-slovenských rodín Zebra a minister spravodlivosti Ján Čarnogurský na spoločnom stretnutí. Iniciovali ho listom ministrovi práve členovia združenia, ktoré existuje na Slovensku vyše troch mesiacov. Združuje viac ako osemdesiat "miešaných" afro-slovenských manželstiev, ktoré majú dlhodobé osobné či sprostredkované skúsenosti s útokmi. Jeden z jej zakladateľov - Sayon Camara z Guiney so svojou slovenskou manželkou Janou, ktorý tu zostal po štúdiách na vysokej škole, tvrdí, že takých manželstiev je určite ešte viac, no mnohí sa boja k Zebre pridať. "Útoky na ľudí tmavšej pleti neubúdajú. Časté je pokrikovanie na ulici, osočovanie v MHD, výtržníci sa so svojím hnevom obracajú dokonca aj na biele matky, ak vidia po ich boku tmavšie dieťa," povedal pre SME S. Camara. Rasovo motivované útoky sú u nás často oficiálne prezentované ako bežné konflikty, v ktorých rasa či národnosť nehrali žiadnu rolu. Aj preto spoločnou snahou Zebry a ministerstva spravodlivosti je zlepšiť v budúcnosti spoluprácu justície s políciou. Práve príslušníci policajného zboru sú totiž medzi tými, ktorí k rasovým útokom pristupujú často s úplnou rezervovanosťou. Čarnogurský preto vo svojom liste na podnet Zebry žiada ministra vnútra Pittnera, aby polícia pristupovala k rasovo motivovaným trestným činom oveľa razantnejšie ako doteraz. Minister a jeho hostia sa zhodli, že veľkým problémom je aj neochota a nevšímavosť svedkov podobných útokov, ktorí takto svojím tichým súhlasom podporujú bezprávie. Ich vina sa však nedá zachytiť právne, pretože svedok takéhoto trestného činu má právo nezasiahnuť, ak by to malo ohroziť jeho vlastnú bezpečnosť. Preto tu zostáva iba cesta obyčajného ľudského morálneho apelu.