V kolektívnych zmluvách predovšetkým v zahraničných podnikoch sa niekedy stanovuje diferencovaná dĺžka pracovnej doby pre rôzne kategórie zamestnancov. Diferenciácia rešpektuje druh pracovnej záťaže, napríklad pracovníci na montážnej linke automobilového priemyslu v dvojzmennej prevádzke majú kratší pracovný týždeň (bez zníženia mzdy) než pracovníci vo vývoji. Neatraktívnosť nočnej práce sa často kompenzuje skrátením pracovnej doby a vloženými voľnými dňami, resp. predĺženými víkendmi.
Skrátenie pracovnej doby bez zníženia mzdy býva v zahraničí tiež predmetom ponuky v tzv. Cafeteria systéme. Tento systém vyvinutý v USA ponecháva na vôli zamestnanca, v akej forme si vyberie určitú časť odmeny za prácu. Okrem rôznych služieb (služobný byt, služobné auto, možnosť športovania), poistenie (životná poistka), pôžičiek a pod. si môže voliť aj odmenu vo forme voľného času, napríklad kratšieho pracovného týždňa, roku alebo dlhšej dovolenky.
Snaha uľahčiť zamestnancom prechod do dôchodku vedie v niektorých krajinách k postupnému skracovaniu pracovnej doby budúcim dôchodcom. O stratu na zárobku sa spravidla delí zamestnanec so zamestnávateľom, niekedy prispieva i štát. Modely majú rôznu podobu. Napríklad pracovník si môže v 55 rokoch skrátiť pracovnú dobu na 24 hodín týždenne a ďalej postupne na 20 až 18 hodín týždenne. Ku mzde za kratšiu pracovnú dobu mu podnik vypláca príspevok, ktorý mu zabezpečuje v priemere 85 % pôvodného príjmu.
V našich končinách sa uplatňuje predovšetkým pružná pracovná doba. Výhodou pružnej pracovnej doby je z hľadiska zamestnancov väčší priestor pre organizovanie voľného času, vylúčenie stresu spojeného s neskorým príchodom a s tým súvisiace možné konflikty na pracovisku, ale predovšetkým možnosť prispôsobiť pracovnú dobu svojmu biologickému rytmu. Pozitívne efekty by mali pre zamestnávateľa vyplývať z lepšej pracovnej morálky, zníženia absencie, fluktuácie a zlepšovanie vzťahov medzi ľuďmi. Avšak pružná pracovná doba prináša zamestnávateľovi aj problémy spojené so zníženou možnosťou operatívnych zásahov, s obmedzením komunikačného prepojenia na seba závislých pracovných skupín a so zvýšením režijných nákladov. (r)
