Pri vytváraní pracovných režimov možno uvažovať aj o kratšou pracovnou dobou. Tá má z hľadiska zamestnávateľa i zamestnancov svoje prednosti i nedostatky. Zamestnávateľ môže presne vybilancovať ponuku a potrebu práce, rastie mu hodinová produktivita práce a spravidla klesá chorobnosť a fluktuácia. Odpadá tiež určitý rozsah prekážok v práci na strane zamestnanca. Nevýhodou je zvyšovanie personálnych nákladov a náročnejšia organizácia práce. Pre zamestnanca je nevýhodou spravidla vyššia intenzita práce v skrátenej pracovnej dobe. Kratšia pracovná doba sa v zahraničí používa predovšetkým v spojení s nerovnomerným rozvrhnutím pracovnej doby ako prostriedok na vyrovnanie prevádzkových špičiek. Počet odpracovaných hodín je stanovený na časové obdobie a napĺňa sa podľa dohody (on call contract).
Ďalšou formou je tzv. podielová práca - job sharing, označovaná tiež ako zdieľanie pracovných miest. Pracovná zmluva na jedno pracovné miesto sa uzatvára spravidla s dvoma zamestnancami, ktorí si sami rozdelia pracovnú úlohu a organizujú pracovnú dobu. Určitou nevýhodu je, že medzi partnermi môžu pri dohadovaní vzniknúť konflikty. Problémy vznikajú aj v prípade potreby zastupovania v čase choroby. Podielová práca sa využíva najčastejšie v službách a správe alebo v malých podnikoch a ich účastníkmi sú predovšetkým ženy. Na rozdiel od západoeurópskych krajín sa u nás zatiaľ využíva kratšia pracovná doba vo veľmi malom rozsahu. Rozhodujúcu úlohu zrejme hrá nižšia životná úroveň a nezáujem zamestnávateľov, ktorí preceňujú niektoré problémy.
(r)
