Zákaz slobody myslenia, konania a prejavu bol odstránený. Otvorili sa hranice na všetky svetové strany. V ľuďoch sa uvoľnilo dlhoročne naakumulované napätie. Mnohí dostali konečne šancu na sebarealizáciu. Nastolenie slobody však zároveň išlo aj s uvoľňovaním negatívnych, drastických potenciálov ľudí (čo je z psychického hľadiska zákonité), a tak nám tisícnásobne vzrástla kriminalita, rozšírila sa drogová závislosť, televízia sa preplnila škodlivým brakom zo Západu, objavili sa náznaky brutálneho kapitalizmu. Životná úroveň mnohých ľudí poklesla. Hlavnou chybou bolo zrejme to, že vydobytá sloboda sa hneď nespojila aj so zodpovednosťou a so schopnosťou predvídať. Možno by postačila väčšia obozretnosť pri začiatkoch budovania demokratického systému. Bilancujeme klady a zápory. S minulosťou sa každý vyrovnáva po svojom, podľa svojich priorít. Totalitná spoločnosť mnohých ľudí jednoznačne poškodila. Zmeny a udalosti v spoločnosti sa však zároveň prelínali aj s udalosťami a so zmenami v našom súkromnom živote. Uplynulých 10 rokov zanechalo nezmazateľné stopy v nás samých, v našich dušiach. Sme už niekde inde, než sme boli vtedy. Preto by bolo vhodné na chvíľu sa zastaviť a odpovedať si pravdivo na otázku. Sme rozumnejší, emocionálne vyrovnanejší, sociálnejší, profesionálnejší, ľudskejší, než sme boli pred desaťročím? Sme jednoducho zrelší? A vieme byť sami k sebe úprimní? Totalita sa v spoločnosti už odstránila, no odstránili sme si ju aj sami v sebe? ANDREA KOSKOVÁ,

Bratislava