Pôvodne išlo o dve obce - Pondelok a Veľká Suchá. Nový názov ktosi vymyslel na bývalom Okresnom národnom výbore v Rimavskej Sobote roku 1963. A tak od roku 1964 existuje Hrnčiarska Ves. Bezprostredne zainteresovaných obyvateľov oboch pôvodných obcí sa na ich názor nikto nepýtal. A ľudia si časom zvykli, po "nežnej" nikoho nenapadlo vypisovať referendum na zmenu názvu obce. Na okrese zrejme vychádzali z historického aspektu, v oboch obciach - v Pondelku i vo Veľkej Suchej - bolo v minulosti rozšírené hrnčiarstvo. V Pondelku bola v minulosti aj porcelánka, tá v povojnovom období zanikla, pretože sa v nej prestalo vyrábať. Lenže nijaké noviny o zatvorení fabriky nepísali, nevykrikovali do sveta, že komunisti likvidujú továreň.
Hoci Veľká Suchá je o dvesto rokov staršia ako Pondelok, väčšou dedinou bol vždy predsa len Pondelok. Veľká Suchá mala roku 1961 len 433 obyvateľov, Pondelok mal takmer dvakrát toľko. Dnes má Hrnčiarska Ves už iba 940 obyvateľov, a to vrátane osady Maštinec, ktorá sa nachádza štyri kilometre od Hrnčiarskej Vsi. Maštinec bol známy nielen minerálnymi vodami , ale aj veľkou tehelňou. Pravdaže, ani v tehelni sa už nepracuje. Takže v Hrnčiarskej Vsi nateraz ako-tak funguje len poľnohospodárske družstvo. Chcel som o ňom napísať, lenže pán predseda povedal, že nie je o čom. A bolo by o čom, napríklad prečo družstvo dlhuje obci pekné peniaze na daniach.
V Hrnčiarskej Vsi je asi 28-percentná nezamestnanosť, lenže Okresný úrad práce v Poltári nedal roku 1999 Hrnčiarskej Vsi ani korunu na verejnoprospešné práce. Podľa názoru starostky Márie Perželovej, v okrese neexistuje nijaká aktívna politika zamestnanosti.
V Hrnčiarskej Vsi je problém nezamestnanosti o to väčší, že sa na ňom podieľajú predovšetkým Rómovia. Z 940 obyvateľov je takmer jedna štvrtina Rómov. K tomu treba dodať , že v čase sčítania ľudu sa z nich len traja hlásili k rómskemu etniku, ostatní Rómovia sa hlásili k slovenskej národnosti. Nuž aj tak sa skresľuje štatistika, vláda SR nemôže vedieť, koľko máme na Slovensku Rómov.
Do roku 1960 patrili obe obce - Pondelok i Veľká Suchá - do okresu Poltár. Odvtedy do okresu Rimavská Sobota a od roku 1996 zasa do okresu Poltár. Do Poltára je z Hrnčiarskej Vsi sedem-osem kilometrov, do Rimavskej Soboty 22 kilometrov. Lenže, keď Vešťania chodievali na okres do Rimavskej Soboty, v meste si mohli aspoň nakúpiť. A čože už kúpia v tom malom Poltári? Vlakové i autobusové spojenie je do oboch miest dobré.
Nerastné bohatstvo sa nevyužíva
V katastri Hrnčiarskej Vsi je nesmierne množstvo nerastných surovín. Nachádza sa tam výborná hlina na výrobu tehál a škridly, nachádzajú sa tu keramické a žiaruvzdorné íly, dokonca aj pieskovec. Hrnčiarska Ves leží v severovýchodnej časti Lučenskej kotliny, no a kotlina je známa ako silikátová zóna. Ing. arch. Juraj Dobrocký z Lučenca údajne inicioval zriadenie Euroregiónu Neogradiensis. Či z toho niečo vzíde, to sa zatiaľ nevie. Ak nezrýchlime tempo, môže uplynúť aj ďalších sto rokov, pokiaľ sa tamojšie nerastné suroviny začnú opäť využívať.
Čo by sa mohlo obnoviť okamžite, to je cestovný ruch. Štyri obce - Hrnčiarska Ves, Hrnčiarske Zalužany, Sušany a Selce - si kvôli tomu založili takzvaný mikroregión. Podľa vzoru mikroregiónov v okrese Rimavská Sobota, chcú aj ony vsadiť na cestovný ruch. Hrnčiarska Ves by mohla turistov prilákať nielen už spomínanými minerálnymi prameňmi, ale aj svojimi pamätihodnosťami. Z Hrnčiarskej Vsi možno zájsť peši do Selca alebo do Vaľkova, odtiaľ do lesov - raja hubárov. Z Hrnčiarskej Vsi nie je ďaleko ani do turisticky atraktívnej Kokavy nad Rimavicou, z Kokavy do Šoltýsky, zo Šoltýsky na svetoznáme Látky.
Pamätihodnosti obce
Vďaka dvom historickým kostolom, pôsobí obec na turistu - ak na ňu hľadí z kopca - majestátne. V Pondelku je evanjelický, vo Veľkej Suchej katolícky kostol. A hoci obe pôvodné obce boli prakticky dávno stavebne spojené, donedávna sa nesmeli uzatvárať nábožensky zmiešané manželstvá.
Evanjelický kostol v Pondelku postavili roku 1630, koncom 17. storočia ho rozšírili a roku 1867 zrenovovali. Kostol bol pôvodne renesančný s pozdĺžnym interiérom, dve polia s pruskou klenbou a tri polia s krížovou klenbou. Pravda, pôvodné je už len jadro kostola, to je veža zastrešená štíhlym ihlanom a obvodové múry prvých dvoch klenbových polí. Veža má drevenú ochodzu. Oltár s obrazom Premenenia Pána je novoklasicistický z roku 1886. Drevená baroková kazateľnica pochádza z druhej polovice 18. storočia, barokový kalich z roku 1731.
Rímskokatolícky klasicistický kostol sv. Mikuláša s retardovanými barokovými detailami postavili roku 1815, roku 1910 ho zrenovovali. Je to pozdĺžny jednoloďový chrám s rovným uzáverom presbytéria, vo vnútri s prusakovými klenbami. Múry sú z vonkajšej strany členené lizínami (výstupky), vežu postavili do štátového priečelia a zastrešili ju barokovou baňou. Kazateľnica, hlavný a bočný oltár, všetko v novoklasicistickom slohu sú z konca 19. storočia. Organ je z roku 1910.
Turisticky môže byť zaujímavou aj opustená továreň na majoliku v Pondelku. Postavili ju v 18. storočí.
Hrnčiarska Ves má svoj erb. Na okrúhlej pečati je hrnčiarsky kruh, nad ním hlinený hrniec s troma kvetmi.
Kuriozitou je neoficiálny názov obce Hadovo. Jeden hubár vraj v miestnom lese našiel púť mimoriadne dlhého hada, preto Hadovo. Divadelný ochotnícky súbor Had, TJ Hadovo, hostinec U hada.
Starostkin sen
Mária Perželová je starostkou od roku 1994. Odvtedy sa jej podarilo nielenže pokračovať v budovaní vodovodu, no odvážne sa pustila aj do plynofikácie obce. V minulosti bol totiž vodovod len vo Veľkej Suchej, s prípravami na výstavbu vodovodu v Pondelku začal bývalý starosta roku 1991. V prvej etape obec na ten účel preinvestovala 3,5 milióna korún. Druhá etapa vyjde na 6,5 milióna korún. V tom je čerpacie zariadenie, vodojem, výtlačné a prívodné potrubie. V tretej etape sa nákladom dvoch miliónov korún vodovod dobuduje.
S plynofikáciou sa začalo roku 1996, koncom roku 1999 už malo plyn 80 percent domácností. Plynofikácia vyjde na 18 miliónov korún. Za ten úspech starostka vďačí ústretovosti zo strany lučenského závodu Slovenského plynárenského priemyslu.
Do konca súčasného volebného obdobia mieni starostka dať do poriadku miestne komunikácie a chodníky. Avšak najväčším snom starostky Márie Perželovej je vybudovanie námestia. Ono je totiž už zakreslené v územnom pláne obce. Treba však zbúrať staré domy a od vlastníkov odkúpiť parcely, čo bude stáť veľké peniaze. Takže budúce námestie je predbežne iba snom.
Po roku 2000 mienia Vešťania začať s budovaním kanalizácie a ČOV. Odkanalizovať treba v prvom rade Maštinec, pretože sú tam už spomínané minerálne pramene. V minulosti sa tam minerálka aj fľaškovala, dnes nemá kto. Na minerálku do Maštinca chodia denne stovky áut z celého okolia, ale napríklad aj z Lučenca.
Ak chce Hrnčiarska Ves prežiť 21. storočie, musí všetku svoju energiu vložiť do rozvoja cestovného ruchu. Cestovný ruch by sa mal stať srdcovou záležitosťou každého Vešťana, teda nielen starostky a obecného zastupiteľstva.
PAVOL ŽITAVSKÝ
