BRATISLAVA (SME - rf) - Slovensko je v celosvetovom hodnotení ľudského rozvoja na 42. mieste ako tretie z krajín východného bloku po Slovinsku a Českej republike. Jednoznačne najvyšší ľudský rozvoj je v Kanade pred Nórskom a USA, posledné tri miesta patria Etiópii, Nigeru a Sierre Leone. Ľudský rozvoj sa chápe ako rozširovanie možností a príležitostí ľudí žiť dlhý a zdravý tvorivý život, mať prístup k vzdelávaniu a k prostriedkom potrebným na dosiahnutie primeranej životnej úrovne. Dôležitá je aj politická klíma, rešpektovanie ľudských práv a slobôd, úcta k sebe a ostatným. Jedným z veľkých problémov kvality života Slovákov je, že musia veľmi dlho pracovať, aby si mohli zabezpečiť potraviny, ošatenie, energie, cestovné lístky, telefónne poplatky. Nízka je dĺžka života, poklesla hlavne dĺžka života mužov. Všeobecne je dĺžka života na Slovensku o päť až šesť rokov kratšia ako vo vyspelých krajinách. Koordinátor Národnej správy ľudského rozvoja Ľuboš Vagač hovorí, že máme krátky život vinou nedostatočnej zdravotnej starostlivosti, nevhodnej životosprávy, narušených medziľudských vzťahov, zlých stravovacích a kultúrnych zvykov a znečisteného životného prostredia. Vzdelanie je na slušnej úrovni tým, že na Slovensku je školská dochádzka založená na povinnosti. Gramotnosť obyvateľstva dosahuje maximálne hodnoty. Starosti máme s korupciou, ktorá je vo vzťahu k dosiahnutej životnej úrovni oveľa vyššia ako vo vyspelých krajinách, a s veľkými regionálnymi rozdielmi. Bratislavský kraj dosahuje takmer sto percent kúpnej sily priemeru krajín Európskej únie, no v Prešovskom kraji je kúpna sila trojnásobne nižšia ako v Bratislavskom.