Jedným z najmarkantnejších symptómov Novej ekonomiky sa stala eufória investorov na Wall Street. Ich dôveru nedokázalo nahlodať nič. Dokonca ani dnes už legendárne varovanie ekonomicky najsilnejšieho muža na planéte, šéfa Federálneho rezervného systému Alana Greenspana, ktorý 5. decembra 1996 verejne hovoril o "neracionálnej roztopašnosti" investorov na americkom akciovom trhu. Hlavný index korporačnej Ameriky - viac ako storočný Dow Jones Industrial Average - sa vtedy pohyboval okolo úrovne 6500 bodov. Dnes, tri roky po týchto Greenspanových slovách, si možno len ťažko predstaviť, čo by odkázal smerom na Wall Street, kde index Dow Jones po krátkom, skôr psychologickom, zaváhaní prekonal aj hranicu 11 000 bodov a dnes mieri ešte vyššie.
Problém globálneho kasína, ktoré sa medzičasom stalo z Wall Street, sa stále viac stáva kľúčovým problémom Fedu pri rozhodovaní o ďalšom vývoji ekonomiky. "Dnes sa už nemôžeme pozerať výhradne na toky tovarov a služieb pri analýzach makroekonomického prostredia, v ktorom máme realizovať menovú politiku." Týmito slovami otvoril Alan Greenspan otázku Wall Street v tomto roku na augustovom sympóziu centrálnych bankárov v Jackson Hole. "Sú tu dôležité a extrémne náročné otázky ovplyvňujúce rast cien (amerických) aktív a jeho vplyv na správanie domácností a podnikov," podčiarkol prvý muž Fedu.
Jeho varovania nie sú samoúčelné. Odstrašujúcim príkladom dôležitosti a významnosti vplyvu cien aktív, teda akcií spoločností, bola v 80. a 90. rokoch situácia v Japonsku. Rast cien na tokijskej burze predznamenal dnešnú krízu ostrovnej ekonomiky. Americký Fed dnes de facto stojí pred dvoma alternatívami. Zjednodušene: buď sa vývoj cien akcií a amerických aktív všeobecne stane jedným z cieľov menovej politiky centrálnej banky, alebo definovanie jej cieľov bude podmienené vývojom cien akcií. Nabúral by sa tak dnes globálne rozšírený obraz fungovania centrálnych bánk, podľa ktorého má byť ich primárnym a jediným cieľom stabilita cenovej úrovne v ekonomike.
Argument za zohľadnenie vývoja cien akcií ako jedného z cieľov menovej politiky Fedu je relatívne jednoduchý. Okrem toho, že zmena cien akcií aktív je sama osebe inflačná. Už v roku 1973 upozornili dvaja americkí ekonómovia na to, že vhodný spôsob merania inflácie a očakávania jej ďalšieho vývoja by mal zohľadniť aj vývoj na akciovom trhu, ktorý predznamenáva budúce správanie spotrebiteľov. Inými slovami, rast cien akcií je formou inflácie. Inflácie, ktorá ovplyvňuje hodnotu úspor.
Samotný akciový trh úvahy o ňom vytrvalo ignoruje. Wall Street, Nasdaq, Amex či iné regionálne burzy v USA sa stali miestom, kde vízia predbehla realitu a akcie nádejných magnátov digitálnej budúcnosti už dnes svojim majiteľom dávajú zálohu na ich budúci úspech.
MICHAL NALEVANKO
