t píše v prvej osobe o okolnostiach vytvorenia vládnej koalície a rozdeľovaní si mocenských pozícií počas koaličných rozhovorov na jeseň 1998. Niektoré pasáže zo Schusterovej knihy môžu vyvolávať až pocit kupčenia so sférami záujmov budúcich vládnych partnerov. Faktom je, že prezident poodhalil niečo, k čomu sám aktívne prispel. Radosť zo Schusterovho počinu nemajú jeho bývalí kolegovia spoza stola v Primaciálnom paláci, kde sa konali kľúčové rozhovory. Zhodujú sa v tom, že išlo o "nie šťastný" krok prezidenta. Rudolf Schuster v knihe naznačil problematický vzťah k svojmu bývalému spolustraníkovi a nástupcovi na predsedníckom poste v SOP P. Hamžíkovi. Hlava štátu totiž v knihe cituje Hamžíka, ktorý vyhlásil: "Mne nešlo o osobnú účasť vo vláde." Neskôr prezident, vtedy ešte predseda SOP, podráždene povie: "Mám pocit, ako keby Hamžík už bol predsedom a rozhodoval o všetkom sám. Ako keby naozaj len to bolo dobré, čo prerokoval on. Nič z toho, čo dohodli na začiatku, neplatí. Nie je pravda, že nechcel ísť do vlády…"
Prevláda názor, že politici sa so zákulisím a detailami politického diania zverujú verejnosti až po odchode z politiky a s odstupom viacerých rokov. Príklady svetových štátnikov, ktorí napísali memoáre, túto prax potvrdzujú. Prezident Schuster zvolil inú cestu. Pôvodne ponúkol svoju knihu na vydanie vydavateľstvu Kalligram.
(Pokračovanie na 2. strane)