"Čo už. Zasa ten prsiarsky úsek. Vedela som, že ak chcem mať zlato, musím byť po motýliku a znaku s náskokom na čele, ale to sa mi nepodarilo. Videla som, ako sa ostatné na mňa doťahujú, i keď medzičas nebol taký hrozný. Prsia mi teraz vôbec nejdú, tam som stratila hádam pol sekundy. Ale sklamaná nie som, veď som si zaplávala druhý najlepší čas. Len ma škrelo, že som to ešte trochu nepotiahla."

Dodalo vám to chuť do nasledujúcej dvojstovky, ktorú ste vyhrali?

"Najmä motiváciu, môj tréner Steve Collins mal štyridsiate piate narodeniny a ja som mu chcela venovať zlato."

Začiatok vám však veľmi nevyšiel, po päťdesiatich metroch ste boli až štvrtá. Prečo?

"Nečudujte sa, predchádzajúcu polohovku už nohy cítili. Ale na tretej päťdesiatke som sa už cítila dobre. Len som nevedela, ako na tom som, lebo som dýchala do opačnej strany, ako plávala Švédka Lillhageová. Zbadala som ju na poslednej päťdesiatke a všimla si, že je trochu vpredu, ale cítila som, že na ňu mám. Že ju porazím takmer o sekundu, to je aj pre mňa prekvapenie. Myslela som si, že pôjde tesnejšie za mnou."

Prvé zlato ste si vyplávali už v sobotu na polohovej stovke, do ktorej ste šli najlepším semifinálovým časom. Nebolo ťažké nastupovať v úlohe favorita?

"Verila som si, v mojom veku už mám dosť naplávané a žiadna finalistka nevie šprintovať všetky štyri úseky. Trúfam si povedať, že ja áno."

Okrem troch medailí ste v rozplavbách na 50 m voľný spôsob prekonali časom 25,34 svoj vlastný slovenský rekord a kvalifikovali sa do semifinále tretím najlepším časom. Prečo ste sa odhlásili zo semifinále?

"Päťdesiatku som plávala ráno len na rozplávanie, keďže som v sobotu dopoludnia nič nemala a nechcela vyjsť z rytmu. Pre mňa to nie je trať. Ani nespozorujete, že už ste v cieli."

Ako hodnotíte svoje účinkovanie v Lisabone?

"Po trojmesačnej prestávke som chcela najmä zaplávať dobré časy a to sa mi podarilo. Zo dňa na deň som plávala rýchlejšie, čo ma teší."

RASTISLAV HRÍBIK, Lisabon