Na Slovensku sa vyprofilovali tri základné skupiny bánk: 1. veľké štátne banky, ktorých problémom bolo okrem zlých úverov z minulosti aj neefektívne riadenie; 2. menšie a stredné banky bez zahraničného kapitálu, ktoré mali okrem nedostatku financií problém aj s nedostatkom know-how; 3. zahraničné banky, ktoré elegantne využívali finančné problémy iných bánk a štátu a šialene na tom zarábali.
Zmena, ktorá nás čaká, zásadným spôsobom ovplyvní celý finančný trh. Utrpia aj malé slovenské, aj zahraničné banky. Hlavným problémom malých bánk bude asi NBS. Viaceré z nich už dávno boli a niektoré ešte stále sú zrelé na krach. Doteraz NBS zasiahnuť nemohla. Ak nie sporiteľňa, tak VÚB bola na tom určite horšie ako malé banky, a tak okrem straty likvidity NBS nemohla konať - musela by totiž najprv zavrieť VÚB a to by bola nielen politická, ale aj ekonomická pohroma. Teraz je situácia iná. Vlastník veľkých bánk - štát - do nich leje peniaze a tým ich ozdravuje. Ak niektorí vlastníci malých bánk nebudú schopní urobiť to isté, ich banky skrachujú - presne o tom bol príbeh AG Banky. A takých príbehov tu ešte zopár bude.
Zahraničné banky už prvé problémy pocítili - štát si už nepožičiava za 30 percent ako za starých dobrých Maxonových čias, ale len za necelú polovicu. Do podobnej situácie sa dostanú aj banky, hlavne VÚB - získajú peniaze inde a už si nebudú musieť draho požičiavať na medzibankovom trhu.
To však nič nebude. Skutočným ozdravením finančného trhu bude totiž až privatizácia najväčších bánk. A to "ozdravenie", ktoré robí teraz štát, je len úpravou do privatizovateľného stavu, nie skutočným ozdravením. Od privatizácie sa totiž očakáva nielen definitívne vymanenie veľkých bánk spod politického vplyvu, ale čo je ešte dôležitejšie - očakáva sa know-how a ďalšie zdroje. A potom už bude inak vyzerať aj úverový trh, aj trh vkladov. V kalných vodách slovenského bankového sektora sa tak konečne zastaví proces rozkladu a začne normálny život. A fakt, že to niektoré "malé rybky" neprežijú a iné sa už nebudú môcť "nažrať" toľko ako doteraz, je len znakom približovania sa k rovnováhe. DUŠAN DEVÁN