Na štvrté víťazstvo kariéry musel čakať dlhých päť rokov, naposledy bol najrýchlejší v roku 1994 v Aspene. Zdá sa, že americké svahy mu sedia, jeho triumf však po tom, čo preťal cieľovú čiaru s veľkým náskokom jeho krajan Hermann Maier, predpokladal málokto. Po štyroch suverénnych víťazstvách každý videl Maiera na najvyššom stupni aj v piatych pretekoch sezóny, Maier však tentoraz tušil, že ešte vyhraté nemá. "V dolnej časti trate som urobil chybu, ktorá ma podľa môjho názoru stála možno až sedem desatín sekundy. Vedel som, že sa môj čas dá prekonať." Stalo sa, Trinkl síce na druhom medzičase na Maiera mierne strácal, záver však zvládol lepšie a výsledný čas mal o tri stotiny lepší. Na štarte v tom čase ešte pár adeptov na víťazstvo bolo, Hermann v cieli však už Trinklovi blahoželal k triumfu. "Hannes bol dnes istejší, normálne som rýchlejší v technických pasážach trate a pomalší v kĺzavých, dnes to bolo presne naopak." Trinkl sa síce ešte chvíľu o prvenstvo strachoval, ale napokon ho nik nepredstihol. "Aj ja som totiž urobil na trati chyby. Hlavne v hornej časti som s ňou trochu bojoval, ale potom som chytil stopu. Som šťastný, že som vyhral. Už som takýto doping potreboval," priznal. Aj sobotňajší zjazd sa napokon zvrhol v rakúske majstrovstvá, naši susedia obsadili prvých päť priečok. Tretí skončil Eberharter, štvrtý Josef Strobl (so štartovým číslom 30!), piaty Schiferer. Hegemóniu Rakúšanov narušil až šiesty Švajčiar Kernen, siedmy Američan Fleischer a ôsmy Talian Ghedina, prvú desiatku však uzatvárali ďalší Rakúšania - deviaty Knauss a desiaty Fritz Strobl. "Možno si myslíte, že medzi nami panuje závisť, ale nie je to pravda. Všetci sme priatelia a každé víťazstvo pre krajinu teší," vysvetľoval víťazný Trinkl. (rh)