om v New American Library (1959-64) a šéfredaktorom novín Dial Press (1964-69). Popri písaní sa venoval aj prednášaniu na rôznych amerických univerzitách (University of California, Sarah Lawrence College; Yale University Drama School; Princeton University) - od roku 1982 prednáša na University of New York. Knižne debutoval v roku 1960 temným anti-westernom Vitajte v zlých časoch, potom nasledovali diela Veľký ako život (1966), Kniha Daniel (1971), Ragtime (bol preložený do 30 jazykov sveta; 1975), Pohárik pred večerou (divadelná hra, 1979), Jazero potáplic (1980), Americká hymna (1982), Životy básnikov (1984), Svetová výstava (1985), Billy Bathgate (1989) a Vodáreň (1994). Je dvojnásobným nositeľom Národnej ceny literárnej kritiky (1976, 1990), Národnej knižnej ceny (1986), Ceny Williama Faulknera, ktorú udeľuje americký PEN klub a Ceny Williama Deana Howella.E. L. Doctorowa považujú za jedného z najväčších rozprávačov súčasnej americkej literatúry. Podľa jeho slov príbeh je stále tou povestnou červenou niťou, prostredníctvom ktorej spisovateľ komunikuje s čitateľom. "To, že sa stanem spisovateľom, som sa rozhodol, keď som mal deväť rokov. Začal som veľa čítať a rozmýšľať o tom, ako hľadať najpríjemnejšiu cestu medzi autorom a čitateľom." Ďalšiu z nich hľadá aj v novom románe s názvom City of God (Mesto Boha), ktorý by mal vyjsť vo februári roku 2000.

Je to kniha, prostredníctvom ktorej hľadáte cestu k čitateľovi na začiatku milénia?

"Áno, bude to ďalší z mojich pokusov. Dej sa odohráva na jeseň roku 1999 v New Yorku - konkrétne v Manhattane, kde sa nachádza dôležitý objekt môjho príbehu - episkopálny Kostol st. Timothy‘s. Atmosféra románu je trochu mysteriózna, popretkávaná teologickými spormi."

Ako ste ich vyriešili?

"Ekumenicky, i keď dúfam, že myšlienkové napätie tam zostalo."

Všeobjímajúci Boh teda existuje?

"Verím, že áno. Pomôže nám však len vtedy, keď ho budeme nosiť v sebe."

Na oblúku vašej tvorby vidno, že výstavba textu je čoraz zložitejšia. Pokračujete v tomto trende aj v najnovšom románe?

"Priznám sa, kniha nemá prehľadný príbeh. Jednoduchosť klasického rozprávania - ako to bolo v mojich začiatkoch - by ma už dnes zväzovala. Sloboda tvorby je pre mňa tou najväčšou motiváciou."

Čo keď spisovateľovej slobode prestanú rozumieť čitatelia?

"Zatiaľ sa mi to nestalo. Keby sa čosi podobné objavilo, začnem o tom rozmýšľať."

Pri vašej návšteve Prahy pred dvoma rokmi ste povedali, že viac ako samotný príbeh vás baví život slov. Stále to platí?

"Praha. Nádherné mesto. Som rád, že som vtedy prijal pozvanie organizátorov Festivalu spisovateľov. Čo sa týka slov, je to celkom pravda. V jazyku je mystérium písania. Veľmi ma pri ňom inšpiruje hudba. Priam vyžadujem, aby veta mala melódiu. Dokonca aj pri čítaní kníh iných autorov potrebujem počuť zvuk slov. S hudbou jazyka nepracujú len básnici."

Kde ešte chodíte po inšpirácie?

"Na začiatku sa usilujem zachytiť určitú predstavu, ktorá vzruší moju myseľ a chcem jej prísť na koreň. Jej pôvod môže byť v spojení dvoch zvukomalebných slov, pohľadu na fotografiu či v započutí nezrozumiteľného mumlania pomätenca na ulici. Tejto predstave mi pomáhajú dať konkrétny tvar poznatky z histórie, vedy, techniky, ale aj lyrika mýtov a legiend."

Prostredie románov presviedča, že najviac načúvate hlasu newyorských ulíc. To evokuje Woodyho Allena.

"Pre spisovateľa nemôže byť väčším šťastím, ako vyrastať v New Yorku - bizarnom panoptiku americkej kultúry. Avšak nie všetko, čo tu vzniklo, sa dostalo ďalej na západ. Takže som mal ako Newyorčan veľkú výhodu. Každý spisovateľ si hľadá miesto pre svoju fantáziu - a New York je to moje."

Vaším najväčším bestsellerom je Ragtime. Filmovým spracovaním ste však neboli príliš nadšený. Prečo?

"Sú tam svetlé okamihy, no celkovo ma Formanova adaptácia sklamala. Mali sme s režisérom odlišné predstavy. Kniha je zložitou mozaikou osudov, ktorá sa vytiahnutím jedného kamienka rozpadá. Režisér však chcel, aby film mal jednu ústrednú postavu."

Tvrdohlavosť bola teda obojstranná?

"Myslím, že na vine bol zlý scenár. Hoci mi ho Forman ponúkol napísať, ja som to odmietol, pretože som mal inú prácu. Navyše s Formanom by mi to trvalo niekoľko rokov a nechcel som stráviť zvyšok života písaním scenára. Pre spisovateľa je film nepriateľom. Formana si však vysoko vážim pre jeho vášnivú vieru v slobodu."

Ako ste vnímali obsadenie vášho Normana Mailera do románovej postavy architekta Stanforda Whita.

"To bol jeden z tých svetlejších momentov."

Na newyorskej univerzite prednášate odbor tvorivé písanie. Myslíte si, že sa dá spisovateľskému remeslu naučiť?

"Tento obdivuhodný odbor vynašiel povojnový akademický systém, aby dal spisovateľom prácu. V škole sa však literáti nerodia. Môžete ich však naučiť základom remesla a ušetriť im tak čas, pokiaľ by sami prišli na chyby."

Z vašich slov vyplýva, že veríte v existenciu knihy aj v ďalšom tisícročí. Má nová generácia chuť čítať?

"Myslím si, že to nie je také tragické, ako sa o tom neustále hovorí. Literatúra tu bude dovtedy, kým bude človek človekom. A kniha? Tej zatiaľ od počítačov vážnejšie nebezpečenstvo nehrozí."

ĽUDO PETRÁNSKY ml.