Keď autori výzvy Ďakujeme, odíďte! narýchlo skoncipovali 17. novembra v kaviarni svoj text, sotva tušili, aký ohlas vyvolá. Apel bývalých českých revolucionárov zabral s prekvapujúcou rýchlosťou a dnes sa v Prahe a v najväčších českých mestách stretnú na zhromaždení signatári tejto zmluvy. Je ich približne 120-tisíc. Z kaviarenskej iniciatívy, textu vezúceho sa na nostalgickej vlne 10. výročia študentskej revolúcie, sa stal hmatateľný dôkaz znechutenia českých občanov zo súčasnej politiky. Niektorí kritici výzvy hovoria, že text je len obyčajným "plácnutím" a vyčítajú mu prílišnú patetickosť a lacný kalkul - autori vraj využili emócie spojené s výročím novembrových udalostí. O toto už však dnes nejde, aj keď v tejto výčitke je kus pravdy. Ide o to, kam koordinátori výzvy nasmerujú svoj morálny apel. Možnosti sú dve - buď vznikne nová politická strana, alebo signatári zostanú len iniciatívou mladých rozhnevaných mužov. Zdá sa, že ani od jedného z týchto variantov si nadšení signatári čakajúci na akúsi zmenu veľa sľubovať nemôžu. Nové občianske iniciatívy i politické strany majú v Čechách krátku životnosť a doteraz sa príliš neosvedčili.
Možno je pes zakopaný už v tom, že Ďakujeme, odíďte hovorí len, kto a prečo má odísť. Tento sumár prešľapov a osôb, ktoré ich robili, nie je ničím novým. To už dávno spravili viacerí českí novinári, niektoré známe osobnosti a zopár politikov. Pomenovať nanovo staré problémy mohli s takým veľkým ohlasom skutočne len bývalí revoluční tribúni. Tým však ide o to, ako zariadiť, aby "plácnutie" v nehybnom rybníku zatuchnutom opozičnou zmluvou medzi vládnou ČSSD a opozičnou ODS vyvolalo skutočný pohyb. Návod však vo výzve nájdete ťažko. Odstúpenie Zemana a Klausa po jednej výzve je chimérou a to musia pôvodní signatári vyhlásenia dobre vedieť. Odstúpenie Jana Rumla v súvislosti s výzvou zase skôr pripomína efekt zblúdilej strely, ktorá si našla len obeť dlho čakajúcu na zásah.
Pri soche svätého Václava sa odohrá skúška politickej dospelosti bývalých revolucionárov. Čakať sa bude na novú víziu politiky v Čechách, na niečo, čo doteraz nikto nevymyslel. Ak túto skúšku signatári nezložia, až tak veľa sa nestane a ani to príliš neprekvapí. Iba študenti, ktorí petíciu podpisovali s najväčším nadšením, získajú v ústach rovnakú pachuť ako ich o desať rokov starší kolegovia. MAREK CHORVATOVIČ
