Známa postava disentu, ponovembrový český politik a minister vnútra Jan Ruml sa vzdal svojho predsedníctva v Únii slobody (US). Rozhodol sa tak spraviť aj v súvislosti s výzvou bývalých študentov "Ďakujeme, odíďte!". Cíti sa totiž spoluzodpovedný za súčasnú zablokovanú politickú situáciu. Nedá sa však ubrániť dojmu, že ide aj o krok, ktorý má pomôcť zatiaľ slabo sa prejavujúcej US a vyťažiť z euforickej vlny sympatií so študentskou výzvou. Paradoxne však výzva odstúpiť Rumlovi určená nebola. Naopak, bol to práve on, kto počas svojej ponovembrovej politickej dráhy nemenil svoje postoje a bol nositeľom slušnosti, ktorá českej politike chýba a po ktorej volá výzva "Ďakujeme, odíďte!". Na druhej strane nebol charizmatickým vodcom a nedokázal po odchode z ODS počas šéfovania US ťažiť z voličskej priazne, ktorú strana po svojom vzniku mala. Bol len zastrešujúcou osobou pravo-ľavej, názorovo rozdelenej a predovšetkým politicky neskúsenej strany, čo sa prejavilo počas vyjednávaní o zostavení vlády v roku 1998 aj v parlamentných manévroch trvajúcich až do dnešných dní. Nevýrazná politika US nedokázala vyťažiť z nepopularity opozičnej zmluvy medzi ODS a ČSSD. Preferencie US sa od volieb ‘98 držia na úrovni desiatich percent.

Je však veľkým otáznikom, či sa po odstúpení Rumla dokáže US v najbližších mesiacoch zviditeľniť. Najväčšiu šancu na post šéfa má doterajší podpredseda Karel Kühnl, ktorý stranu do februára povedie. Bývalý redaktor mníchovského vysielania Rádia Slobodná Európa, neskoršie český veľvyslanec v Británii a minister Klausovej vlády, dokáže ľudí svojím prejavom zaujať a svoje ciele jasne definovať. Zatiaľ však nemal dostatok príležitostí výrazne sa prejaviť politicky a navyše sú známe jeho antipatie k ambicióznemu straníckemu protivníkovi Vladimírovi Mlynářovi.

MARTIN ČAREK (Autor je stálym spolupracovníkom SME)