munikácie. Hovorca spoločnosti Ľubomír Štancel pritom oznámil, že telekomunikácie nakupovali tieto eurobondy od "slovenskej štátnej bankovej inštitúcie". Tou je podľa informácií denníka SME Slovenská sporiteľňa. Za akú cenu sporiteľňa eurobondy nakupovala a či to bola ona, kto realizoval vysoký zisk na úkor telekomunikácií, sa nám zatiaľ nepodarilo zistiť. Slovenské telekomunikácie nakúpili 10. septembra 900 kusov eurobondov Vodohospodárskej výstavby. Tie boli pritom emitované ešte v ten deň. Emitované boli pri cene 10 000 EUR za kus, telekomunikácie ich v ten istý deň kupovali za 10 495 EUR za kus. Skupina spoločností, ktorým prešli cez účty, zarobila na rozdiele týchto dvoch cien za pár hodín 17,8 mil. Sk. Cenu, za ktorú telekomunikácie nakupovali sporné eurobondy, odôvodnil hovorca telekomunikácií slovami: "V našej objednávke sme si určili minimálny výnos, ktorý sme boli ochotní akceptovať. Ten bol vypočítaný vzhľadom na akceptovateľné náklady telekomunikácií na hedging menovej operácie." Práve hedgingom úverového portfólia, teda jeho zabezpečením pred kurzovými výkyvmi, odôvodňujú telekomunikácie nákup spomínaných eurobondov. Ako totiž uviedol Ľ. Štancel, v minulom roku dosiahli telekomunikácie kurzovú stratu 1,6 mld Sk, tento rok by to malo byť ďalších 1,6 mld Sk. Napriek tomu však ostáva otázne, prečo si telekomunikácie stanovili ako minimálny výnos úroveň 7,2 % p. a., keď sa tieto eurobondy na primárnom trhu predávali za oveľa výhodnejší úrok - 8,92 % p. a. Rovnako nevysvetlená ostáva otázka, prečo kupovali eurobondy Vodohospodárskej výstavby a nie neporovnateľne likvidnejšie a v tej dobe rovnako cenovo výhodné eurobondy slovenskej vlády. Ak by totiž telekomunikácie potrebovali tieto cenné papiere predať ešte pred ich splatnosťou (napríklad okamžite po prevzatí strategickým investorom), bude to pre nich omnoho ťažšie ako predať eurobondy štátu. Slovenské telekomunikácie totiž vlastnia až 22,5 % celej emisie eurobondov Vodohospodárskej výstavby.