v. Museli si teda prizvať na pomoc ďalšie spriatelené armády. Tiež držali v zajatí našich hlavných predstaviteľov, niektorých odvliekli do Ruska, chceli nám namiesto nami zvolenej vlády dosadiť inú, podľa svojich predstáv. A nik nám nepomohol. Všetci sa na nás vykašľali. Tak sme tu "z vďaky" za to, že nám tankami vytĺkli z hláv sny o socializme s ľudskou tvárou, museli celé roky živiť časť okupačnej armády. Veľmi sa im od nás po revolúcii nechcelo, boli tu najedení, zabezpečení, dobre sa im bývalo. Zrejme im to chýba, tak hľadajú ďalších, čo by ich živili. Od okupácie Československa už síce pretieklo veľa vody, ale aj tak neverím, že všetci tí naši novozvolení majú až takú silnú sklerózu, že na to všetko už zabudli. Čakám, že sa ozvú aspoň tí, čo sa považujú za dobrých kresťanov. Veď ak bol niekto dobrým kresťanom aj vtedy, keď stál na čele strany, ktorá kresťanov prenasledovala, to už musí byť naozaj silná viera! A jedno z prikázaní hovorí - nezabiješ.

JÚLIA PEŤKOVÁ,

Trnava