Zohnať učiteľov cudzích jazykov (hlavne angličtiny) bolo možno dobrodružstvo ešte tak pred siedmimi rokmi. Dnes je v Bratislave dobrodružstvo zháňať si miesto učiteľa angličtiny. Toto dobrodružstvo sa končí tým, že ten, kto miesto zháňa, ho nakoniec nezoženie. Kvalifikovaného angličtinára s dlhoročnou vyučovacou praxou to mrzí o to viac, že na našich školách pôsobí údajne vyše 40 percent nekvalifikovaných "učiteľov". Každá profesia si vyžaduje kvalifikovaných pracovníkov, ale na našich školách môžu učiť aj nekvalifikovaní. Podľa toho to potom aj vyzerá. (O úrovni výučby cudzích jazykov na našich školách svedčia výsledky testovania vedomostí študentov.) Aj pani riaditeľka Gymnázia na Tilgnerovej ulici, autorka výroku, že zohnať učiteľov cudzích jazykov je dobrodružstvo, priznáva, že na jej škole učia cudzie jazyky šiesti študenti (!), čiže šesť nekvalifikovaných a dvaja zahraniční lektori. Či zahraniční lektori sú kvalifikovaní (učiť na Slovensku), je otázne. Zahraničný lektor (dnes už nie je nikto učiteľ, každý je lektor), ktorý nevie po slovensky, Slovákov toho veľa nenaučí. Veď nemôže vedieť, s čím majú Slováci, keď sa učia angličtinu, najväčšie ťažkosti a v čom ich má vlastne o to intenzívnejšie cvičiť. Ani vysvetľovať len po anglicky nič nemôže, lebo slovenskí študenti, ktorí po anglicky ešte nevedia, by mu nerozumeli. (Vysvetľovať niečo po anglicky ľuďom, ktorí po anglicky nevedia, je to isté, ako kupovať hluchým gramofónové platne.) To, že niekto vie po anglicky, ešte neznamená, že vie aj učiť. Koncom júna som si hľadal miesto učiteľa angličtiny na bratislavských stredných školách a hlásil som sa aj u pani riaditeľky Gymnázia na Tilgnerovej ulici. Žiadne dobrodružné pátranie po mne teda nebolo potrebné. Na moje ďalšie dotazy mi pani riaditeľka v septembri oznámila, že všetky miesta učiteľa angličtiny na jej škole sú obsadené.

VIKTOR SVÍTEK, Bratislava