až v roku 1994. Reformné opatrenia vrátane liberalizácie cien a privatizácie, následné oživenie hospodárskeho rastu a stabilizačné opatrenia v prvých rokoch samostatnosti SR nezabezpečili trvalú ekonomickú stabilitu. Prenikajúca podniková nerovnováha vyvolala nerovnováhu v bilancii štátneho rozpočtu a tým nerovnováhu celého národného hospodárstva. Rozpočet APK od 1993 vykazoval kladné saldo. Výnimku tvorí rok 1997, keď bol vykázaný deficit rozpočtu 668 mld Sk. Tento deficit bol spôsobený navýšením dotačných prostriedkov, prostriedkov do ŠFTR, a zvýšením vrátenia časti dane z motorovej nafty ako dôsledok pôsobenia inflačných tlakov. To znamená, že príspevok APK do štátneho rozpočtu je za celé obdobie vyšší ako jeho výdavky. Nezanedbateľné sú i iné ako ekonomické funkcie poľnohospodárstva. Napriek poklesu pracovných síl v poľnohospodárstve vo vidieckych oblastiach je prvovýroba a na ňu nadväzujúci spracovateľský priemysel jedinou možnosťou zamestnania sa. Podobne dôležitou funkciu je zachovanie a udržanie kultúrneho stavu krajiny. Názory odborníkov v pôsobení agrárnych nástrojov, hlavne dotačnej politiky a cenových regulácií, sa rôznia. Hľadanie východísk a riešenie problémov v takom špecifickom odvetví, akým je poľnohospodárstvo so svojím biologickým charakterom výroby a s významnou úlohou zabezpečenia stability výroby potravín, si vyžaduje kompromisy. Dotačná politika je vďačnou témou odbornej verejnosti, kde sa spektrum názorov odlišuje najviac. Pri porovnávaní nominálneho vyjadrenia v bežných cenách objemu dotácií a reálneho vyjadrenia v stálych cenách 1993 zisťujeme nasledovné: V bežných cenách sa dotácie a prostriedky štátnych fondov zvýšili v období 1994 - 1998 o 20,2 % (z toho dotácie o 26 %). V reálnom vyjadrení dotácie klesali od roku 1993 do 1996 o 1578,7 Sk. Pokles sa zastavil až v roku 1997, keď sa dostal na úroveň roku 1994, s následným poklesom v roku 1998. Iný pohľad na intervenčnú politiku poskytuje medzinárodná komparácia. Pri porovnávaní s 24 krajinami OECD bola úroveň podpory na Slovensku vyššia ako priemer OECD. Celková úroveň podpory je však stále vyššia ako v susedných krajinách Slovenska. Preto je nutné uvažovať najmä o efektívnejšom systéme poskytovania dotácií v kombinácii s účinným cenovým a úverovým systémom. Ak sa vytvorí primerané podnikateľské prostredie so stabilným trhom, s aktívnym spolupôsobením všetkých agrárnych nástrojov, má slovenské poľnohospodárstvo všetky predpoklady, prírodné, materiálové a ľudské, zohrať v ďalšom vývoji slovenskej ekonomiky významnú a najmä stabilizujúcu úlohu. Aktivizácia pracovných príležitostí a realizácia nových podnikateľských myšlienok budú impulzom aj na rozvoj nadväzujúcich odvetví.

ĽUBICA ČERNÁ, Bánov