Reč je o inzerátoch. Trapasy, ktoré sa pri nich podarilo Slovensku v priebehu posledných prá týždňov vyrobiť, stále rastú. Najprv to to vyzeralo len ako nevinný žart. V inzeráte podpísanom núteným správcom IRB bolo napísané, že sa hľadá poradca na odpredaj banky s "priemernými" schopnosťami a znalosťami o regióne. O pár dní vysvitlo, že IRB chcela poradcu s "primeranými", a nie „priemernými“ schopnosťami a znalosťami a že všetko vzniklo iba chybou pri prepise. Potom prišiel trošku vážnejší omyl. Ministerstvo financií vypísalo "výberové konanie na realizáciu projektu Vypracovanie novely zákona o konkurze a vyrovnaní". Ak si to prečítate, je vám jasné, že štát si dáva u niekoho vypracovať zákon. Ale pravda bola iná. Ministerstvo financií chcelo len zostaviť tím právnikov, ktorí by túto novelu pripravili. Akurát to zabudlo dať do inzerátu.
Tretí a zatiaľ najvážnejší trapas už príliš na zasmiatie nie je. Ide totiž o najväčšiu privatizáciu v SR za posledné roky. Reč je o Slovenských telekomunikáciách. Áno, je to smutné, ale ani v tejto oblasti sa tak dlho očakávaný štart príliš nepodaril. Vo Financial Times sa síce objavil inzerát, ktorý hovoril, že jednou z podmienok účasti v tendri je dosahovať priemerné PRÍJMY na jednu prípojku 400 USD za rok. Dva slovenské inzeráty však hovorili o tom, že do tendra majú prístup iba firmy, ktoré dosahujú ZISK 400 USD na jednu prípojku. Slovko revenues z anglického inzerátu totiž niekto nesprávne preložil ako zisk. A medzi príjmami a ziskom je značný rozdiel, nie? Napríklad taký, že ak by si záujemcovia povedali: "V dvoch inzerátoch je zisk, a len v jednom príjmy - platí zisk", do tak dlho očakávaného tendra na akcie telekomunikácií by sa nemohol prihlásiť nik. V tomto prípade však zaúčinkovali "dobré" spomienky z čias oficiálnych prekladateľov ministerstva hospodárstva z kauzy Nafta Gbely, ako aj už známa smola či neschopnosť slovenských subjektov pri tvorbe inzerátov. Čoho sa však naozaj treba báť, je možnosť, že raz začne niekto naše oficiálne inzeráty brať vážne.
DUŠAN DEVÁN
