ov deficit verejných financií vzrástol z polročných 2,4 percenta HDP na 3,2 percenta. To však nie je koniec. Analytici upozorňujú, že výsledky verjných financií budú v tomto a budúcom roku ešte horšie.
Podľa hlavného ekonóma ING Barings Jána Tótha svedčí o pretrvávajúcom trende pokračovania prudkého rastu deficitu verejných financií aj menový vývoj v októbri, o ktorom nedávno informovala NBS. Len v samotnom októbri totiž celkový dlh vlády a FNM vzrástol o 4,8 mld Sk. "Takýto vývoj sme však očakávali. Podpísalo sa pod to aj odkladanie niektorých platieb, napríklad za diaľnice, následkom čoho boli pomerne dobré čísla z počiatku roka skreslené," povedal J. Tóth. Koncoročný odhad ING Barings v oblasti verjného deficitu tak zostáva aj po včera zverejnených číslach rovnaký - 4 percentá HDP.
Ešte horšie však vidia ekonómovia rok 2000. Deficit centrálnej vlády sa prakticky nezníži, deficity sociálnych fondov budú stále vysoké a pod zhoršenie deficitu sa podpíše aj rozhodnutie vlády o prejedaní príjmov z privatizácie. Ekonómovia už dlhodobo upozorňujú vládu aj na nesúlad niektorých slovenských metodík s medzinárodne uznávanými metodikami. Ide napríklad o príjmy obcí z predaja ich majetku. Ako mimoriadne príjmy by sa do deficitu rátať nemali, no na Slovensku sa to tak robí. Výška týchto príjmov nie je presne známa. Obce však za prvých deväť mesiacov vykázali tzv. nedaňové príjmy na úrovni 6,1 mld Sk. Ak by sa tieto výkazy viedli v súlade s medzinárodnými metodikami, je dosť možné, že by deficit verejných financií dosiahol na konci tohto roka úroveň, ktorú ako svoju prognózu pred mesiacom uviedol Medzinárodný menový fond - 4,4 %. V každom prípade však žiaden z ekonómov nepochybuje, že pôvodný vládny cieľ znížiť deficit verjných financií na polovicu úrovne minulého roka sa splniť nepodarí.
