Vydarený, no divákmi podcenený Nezdárný syn

Hodinu pred začiatkom hry Nezdárný syn, ktorú v rámci festivalu České divadlo ‘99 uviedlo v bratislavskom Štúdiu S Klicperovo divadlo z Hradca Králové, si ešte na javisku zverenci režiséra Vladimíra Morávka skúšali niektoré časti tejto skleníkovej absurdi

ty o krutom terorizovaní najbližšej osoby (čo je oficiálny podtitul inscenácie). "Iste, je to pre hercov náročné," povedal pre SME v krátkom medzičase po skončení skúšky a pred úvodom predstavenia V. Morávek, "ale sú to dobrí herci a musia to zvládnuť. Samozrejme, skúsili sme si len pár vecí, asi šestinu inscenácie. Pred predstavením v novom prostredí takáto skúška býva, priestor v Štúdiu S je trochu nezvyklý, kontakt s publikom je zložitejší. Herci si to uvedomujú, trochu sa toho obávajú, no tak to má byť". Nezdárný syn autorov Renate Raspovej a Marka Pivovara je druhým dielom tetralógie Noci antilop, úvodným je Hrabě Pálfy neboli Peklo a pomsta, tretím potom Betlém a záverečným Antilopa, s ktorou sa klicperovci predstavili v Bratislave vlani. "Prvé dva diely sú skôr akýmsi kladením otázok, ďalšie potom skôr odpoveďami na ne," hovorí V. Morávek, "takže my sme to tu vlastne zobrali tak trochu odzadu, od odpovedí k otázkam".

Nezdarného syna videli aj diváci na nedávnej Divadelnej Nitre. Tam bol Morávek mužom číslo jeden, keď jeho naštudovanie Shakespearovho Macbetha s tamojším DAB získalo štyri ocenenia - Dosky, okrem iných za najlepšiu inscenáciu i réžiu. Samotný Hradec Králové zažíva momentálny divadelný boom vo veľkej miere zásluhou niekoľkoročného pôsobenia Vladimíra Morávka, ktorý popri realizácii svojich úspešných režisérskych projektov vedie súbor aj ako jeho umelecký šéf. Cyklus Noci antilop vznikol v sezóne 1997/98 a jeho inscenácie sú v repertoári divadla dodnes. "Pri relatívne menšom diváckom ,trhu‘ v Hradci je to z väčšej časti kvôli zájazdom, hráme ich viac vonku než doma. Sú veľmi žiadané v Česku i v zahraničí, čoskoro sa s nimi predstavíme v Káhire." Aj v Bratislave zaúčinkoval Nezdárný syn precíznosťou koncertu hereckého kvinteta, ktoré v podstate jednoduchú fabulu predostrelo divákom ako pôsobivé filozofické posolstvo o stálej prítomnosti násilia, absurdity, alibizmu i deviácií, o vine a potrebe pokory. Škoda len, že tento skvelý zážitok si nevychutnalo plné hľadisko. Iste, lístky neboli lacné, ale ťažko sa ubrániť dojmu, že pri výbere z bohatej festivalovej ponuky diváci siahali po tom najznámejšom. Zrejme zatiaľ Morávkovi "nestačí" byť najúspešnejším režisérom uplynulej slovenskej sezóny a jeho hradeckým klicperovcom oficiálny titul českého divadla roku. Zatiaľ u nás asi neplatí veta istého českého renomovaného kritika, že "od veľkosti mesta sa neodvíja veľkosť umeleckých plánov jeho divadla".