Náhle piatkové ochorenie Borisa Jeľcina môže mať i iné vysvetlenie než nutnosť oddialiť podpis ideologicky vítanej, ale v praxi kontroverznej zväzovej zmluvy Ruska s Bieloruskom, aby sa dôležité kroky k naplneniu tejto zmluvy urobili až po Jeľcinovom odchode do výslužby. Jeľcin ochorel prakticky súčasne s rozhodnutím ruských generálov dobyť Groznyj. Rusi síce tentoraz celkom určite nepošlú do Grozného tanky, operácia je však natoľko zlomová, že možno celkom chápať prípadné Jeľcinovo rozhodnutie radšej pri tom - nebyť. Ale Jeľcinovi mohol k diplomatickej chorobe aj niekto pomôcť.

V čečenskej metropole je stále mnoho civilistov, ktorí mesto z rôznych dôvodov nechcú opustiť. Rusi, poučení hanebnou porážkou v Groznom pred piatimi rokmi, budú útočiť len na diaľku. To znamená, že ich delostrelectvo a lietadlá môžu mesto v najbližších dňoch a týždňoch pokojne zrovnať so zemou - padni komu padni. Jeľcin, ktorý vojenskú stratégiu už dávno neschvaľuje, si mohol pokojne povedať, že pritom vlastne ani byť nemusí. Ak to Rusom vyjde, generáli a premiér Vladimir Putin - pretože tí dnes vo veci čečenskej krízy rozhodujú o všetkom - budú na výslní popularity a načo by im tu bol odchádzajúci Boris Nikolajevič? Od počiatku robil všetko pre to, aby sa Putin vo funkcii i v mysliach ľudu uchytil, čiže na rozdiel od predošlých ruských premiérov mu nechal úplne voľné ruky. Odmena pre následníka musí byť dostatočnou odmenou odchádzajúceho, navyše silne neobľúbeného predchodcu. Jeľcin teda možno "nenakašľal" Bielorusovi Lukašenkovi, ale čosi "nakašľalo" Jeľcinovi. Výsledok je ten istý - následník Putin to berie na seba. (bj)