Pri obchodovaní s akciami sa burziáni orientujú podľa mnohých makro- a mikroekonomických ukazovateľov, podľa iných - povedzme psychologických - faktorov a v neposlednom rade podľa výsledkov technickej analýzy vývoja kurzov minulosti. V mikroekonomickej oblasti je najdôležitejším údajom pre rozhodovanie o kúpe či predaji účastín príslušného podniku zisk či presnejšie povedané predpoveď jeho vývoja v nadchádzajúcich mesiacoch a rokoch. Zisk totiž najlepšie odráža kvalitu podnikového manažmentu, pracovitosť zamestnancov a predajnosť výrobkov - teda celkové postavenie firmy na trhu v súčasnosti a blízkej či menej blízkej budúcnosti.
V uplynulých dňoch sme boli na nemeckej burze svedkami názorného príkladu o dôležitosti firemného zisku (resp. podnikovej straty) na určovanie akciových kurzov. Stavebný koncern Phillip Holzmann sa dostal na okraj priepasti: hrozil mu konkurz. Banky už neboli ochotné poskytnúť mu dodatočné úvery; Phillip Holzmann bol zadlžený až po uši. Pohľadávky sa pohybovali rádovo v miliardách mariek. 150-ročný stavebný gigant sa jednoducho prerátal v stavebných investíciách; chyby manažmentu sa odrazili v neschopnosti splácať získané kredity. V samotnom koncerne bolo v stávke približne 17-tisíc pracovných miest, u nemeckých subdodávateľov hrozila ďalším štyridsiatim tisícom robotníkov nezamestnanosť a v zahraničí malo byť postihnutých 11-tisíc stavbárov. Takéto správy sú sprvu pre burziánov okamžitým signálom, aby uvážlivo predávali príslušné účastiny. Ihneď potom, ako informácie o insolventnosti firmy Phillip Holzmann prenikli na verejnosť, zastavila nemecká burza obchodovanie s akciami tohto podniku. Išlo o opatrenie na ochranu aktérov na parkete pred aktivitami takzvaných insiderov, teda ľudí, ktorí majú priamy prístup k vnútropodnikovým informáciám. Účastiny firmy Phillip Holzmann boli niekoľko dní vyradené z aktívneho obchodovania. Ihneď po jeho obnovení došlo k mimoriadnemu prepadu kurzov: zatiaľ čo Phillip Holzmann zaznamenal posledný kurz 126 EUR, po zrušení zákazu obchodovania sa v stredu prepadol na niečo vyše 20 EUR. Tejto príležitosti sa pravda ihneď chopili najskúsenejší burzoví špekulanti, ktorí kalkulovali s nárastom kurzov. Ich predpoklad im vyšiel stopercentne: po mediálne úspešnej zinscenovanej intervencii kancelára Gerharda Schrödera a dočasnom odvrátaní konkurzu sa skutočne kurz vo štvrtok vyšplhal na 36 EUR, čo je nárast o vyše 50 %. Veru, kto má na burze dobré nervy a základné mikroekonomické poznatky spárané so psychologickou znalosťou hlbín burziánskej duše, ten dokáže zarobiť za jeden deň 50 % …
Slovenské akcie sa na nemeckej burze vyznačovali podľa údajov v odbornom týždenníku Börse Online nanajvýš nejednotným vývojom: Nafta Gbely vystrelila k 23. novembru oproti 16. novembru o plných 20,43 % (!) na 11,20 EUR. VSŽ Košice sa zvýšili o 3,85 % na 2,70 EUR. Slovakofarma klesla o 1,41 % na 48,80 EUR, Slovnaft o 1,20 % na 16,50 EUR a Váhostav Žilina o 7,41 % na ročné minimum 5,00 EUR.
JÁN ŠALGOVIČ, Mníchov
