Poslanec JUDr. Robert Fico, CSc., sa nedávno v denníku Slovenská republika zaskvel myšlienkou, že "…vládna koalícia zatiaľ zostavila návrh veľmi reštriktívneho rozpočtu. Aj keď nie je ešte schválený, podporné zákony k štátnemu rozpočtu jasne ukazujú, že je založený predovšetkým na príjmoch, ktoré prichádzajú od ľudí. Keby sa strojcovia návrhu rozpočtu nesprávali ako upotení účtovníci, ktorí sa hrajú s nejakými číslami, tak by museli vedieť, že milión korún, ktorý sa investuje do bytovej výstavby, vytvára takmer sedem nových pracovných miest a že bytová výstavba má obrovský multiefekt na ďalšie odvetvia národného hospodárstva. Podobné efekty nepochybne spôsobuje aj výstavba diaľnic…" Poslanec si myslí, že príhodné by boli "…aj ďalšie opatrenia, ktoré zabezpečia, že táto krajina bude vyrábať." Citát si zaslúži veľa miesta, lebo je naozaj brilantný a dokazuje, že odcudzenie práva a ekonómie môže mať aj rozmery priepasti. Rovnako dokumentuje, že dobrý právnik nevyzerá ako hlupák, keď použije slovník makroekonóma, aj keby tliachal.
Sotva by niekomu napadlo vypýtať si od R. Fica acylpyrín a doktor práv by si netrúfal ordinovať ani na patológii. Na ekonómiu a politiku netreba veľa odvahy. Neškodí však napríklad vedieť, že ak je rozpočet "založený predovšetkým na príjmoch, ktoré prichádzaju od ľudí", tak to nie je chyba, ale vlastnosť. Štát nemá vlastné peniaze, na výdavky sa skladajú občania a firmy. Reči o bytovej výstavbe sú vďačné, ale aj multiplikátor má isté limity, nehovoriac o tom, že teória ho dosť presne definuje. Mimochodom, na stavbách diaľnic si popularitu vybudoval aj Adolf Hitler, čo neznamená porovnávanie R. Fica s nemeckým nacionálnym socialistom, iba upozornenie, že dobrý multiplikátor môže mať zlý koniec.
Demagógia R. Fica, ktorý si na jej šírenie založil politickú stranu Smer, zaberá. Líder je ale triezvy pri posudzovaní rastúcich preferencií a skromne pripomína, že "svetská sláva, poľná tráva". Prieskumy sú podľa R. Fica ako "ženské plavky, ktoré zakrývajú to, čo by sme najradšej videli". Doktor sa vyzná! Nasledovať by mal zákaz nudistických pláží, pretože výroba plaviek má "multiefekt" na rozvoj textilného priemyslu. Na druhej strane sa však zníži spotreba opaľovacích krémov, pretože zahalené ženštiny si natierajú menšiu plochu tela. "Multiefekty" sú všade, kde politik chce. Môže sa ukázať, že "upotený úradník" je dobrý volič, lebo pri troche osvety sa začne sprchovať aj viackrát za deň, čím dá prácu vodárom, výrobcom mydla a uterákov.
Ekonómia kladie niekedy ťažké otázky a na ich odpovede nestačí mať Smer. EDUARD ŽITŇANSKÝ
(Autor je reportérom týždenníka TREND a biznismagazínu DUEL)
