BRATISLAVA (SME - pet) - "Snažil som sa žiť a písať tak, aby som sa raz, keď sa budem pozerať smrti do tváre, nemusel za nič hanbiť," povedal raz v rozhovore pre SME popredný slovenský dramatik a prozaik Peter Karvaš, ktorého riadenie osudu vystavilo včera tejto poslednej skúške. Nestor slovenskej modernej drámy zomrel včera ráno vo veku 79 rokov. "Nebolo to vždy ľahké. Keď ma počas normalizácie vyhodili zo školy, nemohol som písať a moje inscenácie boli zakázané, myslel som si, že nič horšie azda ani neexistuje. Nie som však človek pomstychtivý, a keď prišla sloboda, priam som nástojil na požiadavke spravodlivého postoja pri posudzovaní nedávnej minulosti. Ľahkomyseľná čiara za skrivodlivosťami - nielen materiálnymi, ale predovšetkým morálnymi - otvára manipulačný priestor pre ľudí, ktorí túto nespravodlivosť páchali." Vo svojich početných divadelných hrách (napríklad - Krv, Živly, Absolútny zákaz alebo Balada poslušnosti, Carltonovská komédia, Výsluchy I., II.) nastoľoval závažné morálne a spoločenské problémy, odsúdil fašizmus i totalitu a všetky formy útlaku v mene slobodného rozvoja človeka a humánnych spoločenských cieľov. V kratších či dlhších prozaických útvaroch sa zameral na odhaľovanie aktuálnych spoločenských nedostatkov a negatívnych vlastností a slabostí ľudskej povahy. Významne prispel aj k teórii slovenskej drámy a divadla, pozornosť venoval i rozhlasovým žánrom. V oblasti umeleckej literatúry je s 23 titulmi najprekladanejším slovenským autorom do nemčiny. "Na začiatku bolo slovo," ticho pripomína Peter Karvaš. "Keď tu raz človek nebude, zostane po ňom len tento Boží dar."