BRATISLAVA (SME - kr) - Najsilnejším zdrojom nevraživosti majoritnej populácie voči Rómom je zrejme široký rozsah využívania sociálnej pomoci a rómska nezamestnanosť. V prieskume agentúry Focus až 90,2 percenta obyvateľov SR označilo Rómov za skupinu ľudí, ktorá vyvoláva u ostatných nepriateľstvo. Nádej na zlepšenie postavenia rómskej menšiny v očiach majoritnej spoločnosti by prinieslo zlepšenie hygienických návykov, vyššia pracovná morálka a zvýšenie právneho povedomia Rómov. Medzi odborníkmi panuje zhoda v tom, že so všetkými uvedenými faktormi úzko súvisí úroveň vzdelania. Dosiahnuté vzdelanie je jednou z najdôležitejších podmienok aj pre získanie zamestnania. Z ľudí len so základným vzdelaním nemá prácu 32 percent a z absolventov odborných učilíšť bez maturity je nezamestnaných 30 percent. Väčšina Rómov patrí do týchto dvoch kategórií. Odborníkov preto zaráža, že ministerstvo školstva nevenuje vzdelávaniu Rómov väčšiu pozornosť. Napríklad projekt nultých ročníkov rozbehla riaditeľka osobitnej školy v Košiciach M. Macejková v roku 1992. Experiment bol úspešný, ale praktické uplatnenie poznatkov, ktoré priniesol, muselo počkať. Na jeho základe nulté ročníky zriadili najprv v Čechách a až potom na Slovensku. V roku 1995 vznikla doplnková učebnica Rómsky dejepis, ktorú zostavil etnológ Arne Mann. Učebnicu ministerstvo školstva síce akceptovalo, ale nič neurobilo a učebnica sa bez obrázkovej prílohy šírila samizdatovým spôsobom. Pokútne ju kopírovali zdravotnícki pracovníci na východe Slovenska a študenti práva v Brne. Až keď o učebnicu prejavilo záujem české školstvo a autor spoluprácu podmienil slovenským vydaním, štát po štyroch rokoch našiel peniaze. Avšak nie na ministerstve školstva, ale v prostriedkoch vyhradených pre menšiny. Po slovensky písaná učebnica by mala vyjsť v najbližších mesiacoch. "Konečne bude," najčastejšie reagujú učitelia. Ich skúsenosti hovoria, že takto orientované učebnice výrazne zvyšujú u rómskych detí záujem o školu.