sko púšťalo viac vody do Dunaja. Takúto pozíciu na rokovaniach o sústave vodných diel so Slovenskom vo štvrtok schválila vláda v Budapešti, ktorá zároveň potvrdila, že definitívne zamietla myšlienku postaviť druhú hrádzu na maďarskom úseku rieky.
Podľa správy denníka Nepszabadság žiada Budapešť v súlade s rozsudkom z Haagu viac vody do starého koryta Dunaja. Nedostok vody podľa ochrancov prírody spôsobuje vážne ekologické škody na Malom Žitnom ostrove a zníženie prietoku bolo jedným z argumentov, na ktoré sa odporcovia výstavby sústavy vodných diel často odvolávali po uvedení variantu C do prevádzky. Prehradenie Dunaja na maďarskej strane vláda nepovažuje za účelné z plavebného hladiska ani ochrany pred povodňami, píše denník. Slovensko-maďarské delegácie sa stretnú až niekedy začiatkom budúceho roku, pričom doterajšie rokovania priniesli len málo výsledkov a strany sa dodnes nevedeli dohodnúť na spoločnej interpretácii rozsudku z Haagu. Na májovom stretnutí sa dohodli, že Maďarsko na jeseň predloží Slovensku štúdiu, ktorou dokáže, že nové prehradenie Dunaja by nemalo zmysel. Maďarsko by sa týmto rozhodnutím pripravilo o elektrickú energiu v hodnote 15 miliárd forintov (približne 3 miliardy SK), postavenie hrádze by ale stálo krajinu 300 až 600 miliárd forintov.