il "The Great One" nič so svojej skromnosti. Hneď v úvode prenechal čestné miesto Scottymu Morrisonovi, ktorého spoločne s ďalším bývalým rozhodcom Andym Van Hellemondom takisto uviedli do Siene slávy. Napriek tomu, že sa Gretzky chcel o "svetlá reflektorov" podeliť aj s oboma hokejovými funkcionármi, publikum na to nebralo veľký ohľad. Najhlasnejšie a najdlhšie ovácie sa ušli bývalému hráčovi Edmonton Oilers, Los Angeles Kings a New York Rangers. "Som veľmi šťastný, že som mohol byť súčasťou hry zvanej hokej. Každý deň som sa cítil ako dieťa," povedal Gretzky. Na otázku, čo z neho robilo najlepšieho hokejistu na svete, odpovedal svojím typickým spôsobom. Vyzdvihol kvality spoluhráčov a všetky úspechy pripísal vášni, ktorá ho stále hnala k vyšším cieľom. "Zdalo sa mi, že som nikdy neurobil dosť. Ak som dal tri góly, chcel som dať päť. Ak som nazbieral sedem bodov, chcel som ôsmy. Tak to pokračovalo každú noc, osemdesiat zápasov do roka, tvrdo som pracoval a bolo mi jedno, či to bolo 1. októbra, alebo 1. apríla." Sila nikdy nebola najväčšou zbraňou Wayna Gretzkého, napokon jeho postava mu to ani neumožňovala, bol však mimoriadne pohyblivý, korčuliarsky i technicky vyspelý, takže vo svojej kariére nastrieľal viac gólov (894) a pripísal si viac asistencií (1963) ako ktokoľvek iný. Keď sa ho opýtali, či by po ňom mali pomenovať niektorú z trofejí NHL, odporučil niekoho zo starších kolegov: "Skôr, ako sa začne uvažovať o mne, treba rozmýšľať o hráčoch ako Gordie Howe alebo Bobby Orr. V tomto zozname som až celkom vzadu."