Priamo v centre historickej Prahy, na mieste niekdajšieho ungeltu, teda trhoviska, kde sa preclieval tovar, funguje už štyri roky súkromná divadelná scéna. Má nezameniteľnú atmosféru - nachádza sa totiž v dome z 11. storočia, vidno tu románske základy a v divadelnom klube je takmer stovka rozmanitých stoličiek, ktoré darovali české celebrity. No najmä, divadlo Ungelt je v povedomí vďaka výborným predstaveniam, na čom sa vzácne zhodnú diváci s kritikou. Tí prví sú ochotní platiť dvestokorunové vstupné, druhí udeľujú ceny. Alena Vránová získala za Búrlivú jar Cenu Thálie za ženský herecký výkon, o rok Vendula Křížová za rolu psa v komédii Silvie nomináciu na Tháliu. Ako ukázal tohtoročný festival České divadlo ‘99 v bratislavskom Štúdiu S, aj Chantal Poullain s Jiřím Schmitzerom, ktorí excelujú v Albeeho Hre o manželstve, by mohli byť horúcimi kandidátmi. Lenže Chantal má francúzsky pas a Thália je cenou pre českých umelcov. Majiteľom Ungeltu je Milan Hein, ktorý sa z herca pretransformoval na divadelného riaditeľa.
Herectvu ste sa venovali tridsať rokov. Pôsobili ste v mnohých oblastných divadlách, ale tiež v pražskej Redute, v spoločných večeroch so sestrou, televíznou hlásateľkou Martou Skarlandtovou. Ungelt ste otvárali predstavením Kráľovské sekundy, kde ste ešte aj účinkovali. Jitka Asterová hrala princeznú Dianu, vy princa Charlesa. Prečo už nehráte?
"V Ungelte som nechcel stavať na vlastných hereckých exhibíciách, ale na prvotriednej dramaturgii. Zistil som, že ma viac napĺňa dávať divadlu tvár, teda nachádzať zaujímavé tituly, vyberať herecké obsadenie. Zhodou okolností som sa však pred časom predsa len na javisko vrátil, v talkshow Každý na svoju stoličku. Sú to večery rozhovorov a hudby s celebritami, ktoré Ungeltu darovali kreslo. Rozprávame sa a ja spievam šansóny. Prvým hosťom bol Pavel Tigrid, nasledovať bude Radovan Lukavský, Marta Kubišová, Dagmar Havlová, Chantal Poullain. Tiež so sestrou chystáme uvedenie jej hry Je skvelé, keď ťa má niekto rád, kde budeme hrať samých seba a svojich rodičov. Ale to bude výnimka. Ungelt je divadlom renomovaných hereckých osobností. Bol by som rád, keby sa časom vyprofiloval okruh verných ľudí, pre ktorých bude jednoznačne prvou scénou. Teda nie, že budú mať angažmán inde, a keď je čas, prídu sem. Už sme sa dohodli napríklad s Alenkou Vránovou, Terezou Brodskou a Jiřím Bartoškom."
Nebol v počiatkoch problém získať hercov pre neznámu scénu?
"Keď hereckej osobnosti ponúknete kvalitný titul, chytí sa. Pre Jitku Asterovú bolo atraktívne zahrať si vtedy ešte živú lady Dianu. Keď som objavil Búrlivú jar, hneď som si povedal, že je to hra pre Alenu Vránovú a Ondra Vetchého. Najprv som text dal prečítať Alenke, a keď sme sa potom stretli, vravím jej, obaja napíšeme meno herca a režiséra, ktorí by to mali robiť. A obaja sme napísali Vetchý - Smoček, takže sme za nimi išli už spoločne."
Minulý týždeň vysielala televízia o Ondřejovi Vetchom medailón, kde rozprával aj o Ungelte. Spomínal monodrámu Vincent, kde hrá van Gogha. Vraj je to predstavenie, po ktorom sa vždy zrúti a trvá niekoľko dní, kým sa dá psychicky do poriadku.
"Ondra herectvo neberie ako remeslo, všetko prežije až na dreň. No a pripustiť si zúfalé stavy van Gogha, to dá takémuto hercovi zabrať. Všetko nechá na seba doľahnúť, a to je naozaj veľký nápor na psychiku. Preto som mu napríklad vyhovel, že toto predstavenie bude hrať len raz za mesiac. Aby zostal psychicky zdravý."
Ungelt slávnostne otvoril Miloš Kopecký, s ktorým ste spoločne napísali knihu a pripravili televízny cyklus rozhovorov. Tiež ako prvý daroval divadlu obľúbené kreslo. Kde ste sa tak zblížili?
"Miloš Kopecký bol zložitý človek. Dnes sa už vie, že trpel ťažkými depresiami, ktoré striedali euforické stavy. Ako čas bežal, depresie mali navrch a eufórií som už u neho zažil veľmi málo. Našli sme si však k sebe cestu, vlastne on ma oslovil. Bolo to v časoch, keď chceli v televízii o ňom nakrútiť seriál. Súhlasil pod podmienkou, že nechce žiaden monológ, ale rozhovor a že za partnera chce mňa. Dosť ma to prekvapilo, lebo na obrazovke som sa nikdy neudomácnil. Ešte pred nakrúcaním sme prežili spoločne po krčmičkách a v našich bytoch asi päťdesiat hodín v intímnych rozhovoroch. Nepotrebovali sme žiadne vopred dohodnuté otázky, ani podrobný scenár. A pán Kopecký mi potom venoval svoje otáčavé kreslo so slovami - doteraz som na ňom roztáčal život ja, teraz ho roztáčajte vy!"
Ako ste prišli na nápad zbierať v Ungelte stoličky slávnych?
"Na Broadway som sa raz v divadle oprel o sedadlo a niečo ma pichlo do chrbta. Bola to kovová ceduľka s nápisom Barbra Streisand. Opýtal som sa na to uvádzačky a ona mi povedala, že má rezervovanú stoličku nielen Barbra, ale aj Miloš Forman či Woody Allen, a kedykoľvek zavolajú, musí byť voľná. A tak som si začal plniť sen o vlastnom divadle, oslovil som známych, či by mi nedali stoličku, ktorá by bola odrazom ich vkusu či zmyslu pre humor."
Aký je posledný úlovok?
"Stolička prezidentského páru, ktorú odovzdala Dagmar Havlová. Mimochodom, pani Havlová videla v Ungelte všetky predstavenia. Tá stolička vraj patrila Václavovi Havlovi, sedával na nej už ako trinásťročný chlapec, keď mu mama rozprávala o Kantovi."
BARBORA DVOŘÁKOVÁ
