fondu OSN (UNICEF). Odborníci tvrdia, že napriek náznakom zlepšujúcej sa hospodárskej situácie zostáva hrubý domáci produkt vo väčšine krajín oveľa nižší ako v roku 1989. Bohatstvo je prerozdeľované menej spravodlivo, pričom hrozí, že časť určená deťom sa bude naďalej zmenšovať. Potvrdili to aj zástupcovia organizácií, ktoré sa venujú deťom na Slovensku. "Vysoká nezamestnanosť a rozdiely medzi bohatými a chudobnými sa určite odzrkadľujú aj na životnej úrovni detí. Oveľa viac však pociťujeme to, že v honbe za materiálnymi statkami sa čoraz menej venujú rodičia deťom po duchovnej stránke," povedal pre SME Štefan Matula z Detského fondu SR, inak psychológ Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie v Bratislave. "Myslím si, že životná úroveň detí sa v porovnaní s obdobím pred desiatimi rokmi zhoršila. Pribúda počet sociálne slabých rodín a ich zabezpečenie tiež nie je najideálnejšie," myslí si Petra Besedová z Klubu detskej nádeje, ktorý založili študenti medicíny v Bratislave. "Nedá sa jednoznačne povedať, že by sa životná úroveň detí na Slovensku zhoršila," uviedla pre SME tlačová tajomníčka Slovenského výboru pre UNICEF Zuzana Alnerová. "Zhoršila sa v tom, že sa im rodičia menej venujú, čoraz menej času s nimi trávia a menej s nimi komunikujú. Dojčenská úmrtnosť a zdravotný stav detí sa však, s výnimkou výživy, nezhoršili. Treba uznať, že podnevyváženú skladbu stravy sa u detí podpisuje nezamestnanosť rodičov a celková ekonomická situácia," zdôraznila Z. Alnerová. Podľa jej slov sa zhoršila aj situácia v možnostiach, ako tráviť voľný čas, v škole sa deťom mimo vyučovania pedagógovia veľmi nevenujú a deti potom pokúša alkohol, cigarety a drogy.