náročnej trase s dĺžkou 4,9 km a prevýšením 44 m oboznamuje záujemcov s mnohými prírodnými a kultúrno-historickými pozoruhodnosťami tejto časti pohoria. Chodník sa začína pri prírodnej pamiatke Vyhniansky travertín neďaleko sútoku Klokočského potoka s Vyhnianskym potokom. Travertín vzniká na zemskom povrchu usadzovaním uhličitanu vápenatého zo studených alebo teplých minerálnych prameňov, ktoré sa viažu na zlomové línie. Pramene sa obohacujú o minerálne látky v podložných horninách druhohôr. Tečúc cez ojedinelý útvar v podobe travertínového stĺpu s výškou asi 3,5 m a šírkou 80 cm, padajúca voda vytvára vodopád. Minerálny prameň železitého charakteru Vyhnianka, ktorý vyteká zo starej banskej štôlne, dosahuje teplotu 380 °C. V roku 1497 pri ňom vznikli kúpele, dnes je na mieste len termálne kúpalisko. Zaujímavosťou je, že na drevených priehradách štôlne boli prvýkrát v Európe popísané železité baktérie rodu Gallionella. Súčasťou náučnej trasy je pomník dr. Štefana Bolemana, niekdajšieho hlavného lekára kúpeľov, alebo vila Kataríny Švajgertovej, prvej ženy s oprávnením leteckého pilota. Vari najväčšou atrakciou je prírodná rezervácia Kamenné more. Vyznačená prístupová cesta k nemu vedie aj priamo z obce. Najväčšie gravitačné kamenné more u nás s rozlohou 19,90 hektára vzniklo pravdepodobne porušením ryolitovej kopy pri zemetrasení a nasledovným skalným rútením. Pri ňom sa najväčšie bloky horniny zakotúľali najďalej a nachádzajú sa pri úpätí svahu. Smerom nahor sa bloky zmenšujú. Sopečná hornina ryolit návštevníkov určite upúta svojím vzhľadom. Na slnku sa lesknú kúsky draselného živca sanidín s množstvom bielych škvŕn (iný druh živcov). V puklinách ryolitu je častý polodrahokam jaspis červenkastej až fialovej farby a miestami aj biely alebo modrastý opál. Priestory medzi balvanmi sú porastené najmä brezou a smrekovcom opadavým, na kameňoch možno pozorovať jaštericu múrovú a vzácne druhy lišajníkov. Náučný chodník je vhodný pre peších turistov, dá sa využiť v letnom i zimnom období s časom prechodu 1 až 2 hodiny. Hoci je venovaný pamiatke A. Kmeťa, nie je o ňom v texte informačných tabúľ žiadna zmienka. Nemožno však nespomenúť jeho herbár so 72 000 položkami a 1773 vzorkami semien z 516 rodov rastlín. Narodil sa v neďalekej obci Bzenica a cez Vyhne často prechádzal na Sitno. Aj turistický chodník (modrá značka) z Bzenice cez Vyhne na Sitno nesie jeho meno. MÁRIA BIZUBOVÁ