Spočiatku snem Slovenského syndikátu novinárov pripomínal ospalým programom iné odborové zjazdy. Cyklus hlasovaní o programe, voľbách komisií a podobne vystriedali správy. O hospodárení, o činnosti, o kontrole… Z tvárí delegátov sa dala čítať výzva k susedom: "Keby som sa príliš zamyslel, pri ďalšom hlasovaní ma, prosím, zobuďte!" Pookriatie žurnalistov nastalo až pri diskusii. Napriek tomu, že v písomnej forme sa novinári musia vyjadrovať stručne, presne a výstižne, naživo sú iní. Niektorí rečníci sa dokonca od predsedajúceho dočkali "uznania" na verejnej scéne: "Ďakujeme kolegovi za osemminútový príspevok…" Diskutéri najviac hovorili o zlepšovaní podmienok svojej práce, riešili vnútorné problémy syndikátu a odobrovali plánované vystúpenie z Konfederácie odborových zväzov. Osobitnou témou bola novinárska etika a autorské práva. A tak sa prítomní dozvedeli o prípadoch reklamných agentúr, čo bez súhlasu autorov využívajú pri kampaniach fotografie, ale aj o lakomých vydavateľoch, ktorí nezávislým novinárom za príspevky a fotografie neplatia ani len symbolické honoráre. Otvorili sa aj háklivé témy. Roztrpčenie rečníkov vrcholilo pri konštatovaní, že opisovanie doslovných formulácií od kolegov bez uvedenia zdroja v slovenskej žurnalistike nie je výnimočným javom. Zlatú bodku tvorila voľba výkonných a kontrolných orgánov syndikátu. Ján Füle dostal nádhernú kyticu s poďakovaním za dvojročnú činnosť na poste predsedu. O hodinu ho predstaventvo do tejto funkcie zvolilo znovu.

PETER KUNDER