nad púštnymi pieskami blízkovýchodných krajín rovnako ako nad strednou Európou v miestach, kde sa pretrhla viac či menej oblačná obloha. Nočné divadlo si nemohli vychutnať vedci zo severnej Európy, ktorým bránila vo výhľade hrubá vrstva oblačnosti. "Bolo to veľké sklamanie," uviedol dr. Robert Massey z observatória v Greenwichi. Ostatní astronómovia, amatérski nadšenci i milióny zvedavcov sa tešili, že zažili jeden z najvýdatnejších náporov "padajúcich hviezd" za posledné tri desaťročia. V strednej Európe dosiahol dážď meteoritov najväčšiu intenzitu medzi 3.00 a 3.30 h SEČ. Vtedy vedci registrovali priemernú hustotu 1700 až 1800 horiacich kozmických častíc za hodinu. Úkaz bol vraj päťkrát až šesťkrát intenzívnejší než v minulom roku. Príčinou ohňostroja Leoníd je Tempelova-Tuttleova kométa, ktorej trvá 33 rokov, než obehne okolo Slnka. Keď sa k nemu na svojej dráhe najviac priblíži, sú z kométy vypudzované prachové častice. Roje kameňov a prachu zvaných Leonidy sa volajú podľa súhvezdia Leva (Leo), lebo na oblohe sa zdá, že práve odtiaľ vyletuje dážď vesmírnych častíc pochádzajúcich z chvosta Tempelovej-Tuttleovej kométy. (ČTK, TASR)