napokon z Istanbulu predčasne odišiel. Po piatich minútach prerušil stretnutie s francúzskym prezidentom Jacquom Chiracom a nemeckým kancelárom Gerhardom Schröderom so slovami, že musí odísť domov, "aby sa zaoberal Čečenskom". Hneď na úvod výkonný predseda OBSE Knut Vollebaek oznámil odklad podpisu Charty o európskej bezpečnosti. Čečensko a otázka intervencie na ochranu ľudských práv po zásahu NATO v Kosove sa potom stali kľúčovými bodmi vystúpení svetových lídrov. Jeľcin, ktorý na samotnom rokovaní hovoril ako druhý, zopakoval známe stanovisko ruskej strany, že v Čečensku ide o vnútornú ruskú záležitosť. Prezident USA Bill Clinton si naopak myslí, že prostriedky, ktoré Rusko zvolilo, podmienia výsledok: "Ak budú útoky na civilistov pokračovať, extrémizmus, s ktorým Rusko bojuje, sa len zintenzívni." "Musím úctivo nesúhlasiť so svojím priateľom, prezidentom Jeľcinom v jeho charakteristike Amerikou vedenej agresie NATO v Juhoslávii," poznamenal a pripomenul, že v Kosove zomreli tisíce ľudí a po zásahu NATO je dnes väčšina utečencov už doma. "Preto verím, že sme urobili správnu vec." Americký prezident spochybnil možnosť odmietnutia kritiky tej či onej aktivity len preto, že sa deje vo vnútri územnej hranice. (Viac na 7. strane)