Nie je to až taká vzdialená minulosť, keď hladinu verejnej mienky rozčeril návrh štátneho rozpočtu na budúci rok. Spolu s ním aj návrhy niektorých nových zákonov, ktoré by mali byť nápomocné pri realizácii jeho plánov. Ani ma neprekvapilo, že sa znovu objavujú položky, na ktoré jednoducho nebude dosť financií. Sú však aj oblasti, na ktoré sa peniaze nájsť musia. Zdravotnícka starostlivosť a školy. Kde však peniaze zohnať? V súčasnosti vynakladáme (ako jednotlivci aj ako štát) nemalé prostriedky napr. na údržbu zelene a čistoty v našich obciach a mestách. Nenachádzajú sa skryté rezervy pre horúce oblasti aj tu? Nie, nechcem špinou a zdevastovanou zeleňou zaplatiť školy a nemocnice. Nie je však snaha o čisté chodníky a starosť o nejaký ten "fliačik" zelenej trávy v silách každého z nás? Alebo sú toho schopní len "špeciálne vyškolení" zametači a zberači odpadkov? Obce platia desiatky až stovky tisíc korún za triedenie komunálneho odpadu, ktorý má len tak perspektívu ďalšieho využitia. Nie je lacnejšie aj efektívnejšie triediť odpad už v domácnosti? Vyspelé krajiny už objavili túto "supernovu" v hospodárení s odpadom. Prečo si nechceme všímať ich príklad? Je dôležité, aby sme k podobným otázkam zaujali každý svoje osobné stanovisko. Spoločnosť predsa tvoria jednotlivci. Majme však na mysli, že ako jedna lastovička nerobí jar, ani jednotlivec nezachráni celú našu, dnes chudobnú spoločnosť. Môžeme si pomôcť aj sami, len nepchajme hlavu do piesku, akoby sa "práve toto nás netýkalo". Koniec koncov, ak máme na to, aby sme si na to zaplatili ľudí - firmy, prečo by sme to mali robiť my. Ale ozaj na to máme?

JULO GYALOG, Bratislava