Zaujala ma vaša rozprava o vysokých školách a o podmienkach, ktoré študenti majú. Mám 26 rokov a už piaty rok pracujem v školstve. Popri práci si diaľkovou formou štúdia zvyšujem kvalifikáciu. Ročne, t. j. za dva vysokoškolské semestre, moje náklady na štúdium + výdavky okolo neho (bez zakúpenia si potrebnej študijnej literatúry), presahujú výšku štyroch mojich mesačných platov. Nemôžem očakávať finančnú pomoc od rodičov, pretože jeden pracuje v školstve a druhý v zdravotníctve. A poznám viac študentov spomedzi kolegov, ktorí sú na tom podobne. Čo sa týka finančného oceňovania pracovníkov škôl, jedinou motiváciou, ktorú na ukončenie školy človek má, je to, že má svoju prácu rád. Mne sa bežne stáva, že mi po zaplatení všetkých naozaj nevyhnutných poplatkov zostane 40, maximálne 100 korún na mesiac. Pri dnešných cenách si môžete vypočítať, za koľko mesiacov si našetríte na nové topánky či kabát. Neprináleží mi právo súdiť náš systém, no myslím si, že by školstvo malo byť solidárne ku školstvu a nezaťažovať vysokým školným takú nízku príjmovú skupinu. Dnešná realita je taká, že väčšina absolventov denných odborov pedagogických fakúlt si to po ukončení školy nasmeruje všade inde (aj do zahraničia) len nie do školstva a tí, ktorí naozaj chcú robiť túto prácu, majú smolu, keď nejdú študovať, alebo majú dlhy, ak študovať chcú. Oslovila som zopár sponzorov. Ich reakcia bola viac-menej nasledovná: "Veď máte priemyslovku! Čo sa vám stalo, že robíte v školstve? Keď nemáte peniaze, tak choďte na denné štúdium, tam je to bezplatné!"

J. Š., Nová Dubnica