so skutočnosťou, že tade naša veľrieka asi nikdy netiekla. Pred vyše poltisícročnou érou bratislavských mostov spájal dunajské brehy brod, po ktorom sa záujemcovia prevážali na kompe, loďkách alebo člnoch. Prvý pokus o premostenie Dunaja z roku 1407 stroskotal na ľudskej nenávisti. Staviteľské nadšenie prešpuráka Vincenta schladil istý Emerich, túžiaci po vlastnom moste. Po Vincentovi a Emerichovi ostal len zápach zvady a na prvý most si musel Prešporok ešte pár rokov počkať. Dunajské brehy sa nakoniec spojili v roku 1430 z vôle najmocnejšieho - kráľa Žigmunda. Mesto si mohlo skutočne mädliť ruky - väčšinu nákladov stavby pod vedením staviteľa Gutzela hradil sám kráľ. Veľkolepý projekt ohuroval prešpurákov iba krátko. Nákladná konštrukcia odplávala smerom na Budín po tom, ako hlavný vojenský veliteľ hradu, poverený dozorom nad mostom, sa z výšky svojho hradného postavenia rozhodol, že žiadne moderné výstrelky podporovať nebude a jeho údržbu neodpustiteľne zanedbal. Ďalší most sa nad Dunajom zaskvel až za Žigmundovho nástupcu Albrechta. Nový kráľ síce mestu prepožičal prostredníctvom darovacej listiny most s mýtnym právom, ale jeho veľkorysosť sa skončila pri podmienke, že Prešpork si ho bude musieť udržiavať na vlastné náklady. Nový most sa pokúsil preklenúť rieku na mieste svojho predchodcu pri Vodnej veži na Vydrici. Že išlo o skutočne nezvyčajnú stavbu, potvrdzuje aj fakt, že potrebné obrovské skaly vláčili prešpuráci z Deutsch Altenburgu a kvôli nákupu stavebných lodí sa vypravil mešťan Flinz až do Viedne. Stavební majstri potom vyčarili most podľa svojich predstáv. Ich dielo stálo sčasti na mostných lodiach, sčasti na pilótach, pospájaných oblúkmi, a upevnené bolo ťažkými kotvovými kameňmi. Archívy hovoria, že most sa delil na vnútorný a vonkajší. Vnútorný spájal mestské prístavisko s ostrovom Gereidt, rozkladajúcim sa v tých časoch oproti Vodnej veži, a vonkajší pokračoval ďalej až k pravému brehu Dunaja. Most nebol až takou istotou, akou sú mosty dnes. Počas výdatných dažďov alebo odmäku mizli jeho celé časti v dravých dunajských vodách. Poučení prešpuráci ho potom radšej preventívne rozoberali. Lode vyťahovali na breh alebo schovávali do bezpečia riečnych ramien, kým voda neopadla. Prvé bratislavské mosty sú už dnes zabudnuté. Ich miesto však dodnes pripomínajú zrúcaniny Vodnej veže pod Hradom.
BRANISLAV CHOVAN
