ckého systému, a tým aj viacerých politických strán, je preň prospešná alebo nie. Porovnateľným príkladom je situácia v SRN po roku 1945, keď sa štát rozhodol, že pluralita politických strán je v prospech občanov a demokracie, a preto je potrebné zabezpečiť činnosť politických strán a zamedziť možnosť korupcie. V súčasnej situácii je nereálne, aby politické strany mohli vykonávať ako ziskové tie činnosti, v ktorých im zákon umožňuje podnikať. Preto fakticky prichádzajú do úvahy iba tri zdroje - štátny rozpočet, dary sponzorov a členské príspevky. V situácii, keď je spoločnosť ohrozovaná korupciou vyplývajúcou z prepojenia ekonomiky a politiky, a to najmä pri privatizácii a verejných objednávkach, by sme považovali za rozumné na vymedzený čas posilniť financovanie politických strán zo štátneho rozpočtu a sprehľadniť dary, čo by umožnilo zvýšiť transparentnosť hospodárenia politických strán". Hovorcovia HZDS, KDH, SMK, SDK a Strany demokratického stredu sa fakticky zhodli v tom, že súčasný systém financovania strán je nevyhovujúci, žiada si však ich dohodu, čomu by mala predchádzať širšia diskusia. Ústredný tajomník SDĽ Ján Richter prezentoval názor, že doteraz platný zákon má mnoho nedostatkov a treba ho novelizovať. Richter kritizoval najmä to, že neupravuje dostatočne financovanie strán. Za nejasnú považuje aj otázku anonymných darov a nakladanie s nimi, ak sú vyššie, ako je stanovené v zákone. Podľa SDĽ by mohli opozičné strany dostať od štátu aj väčší príspevok ako koaličné, ktoré sú v niektorých oblastiach zvýhodnené.

(bg, rk)