"Krátko po tretej v noci sme dostali na požiarnu stanicu hlásenie neznámeho muža, že sa v budove čosi deje. Okamžite sme vyrazili, ale stali sme sa už iba nemými svedkami tragédie. Celý blok sa pred nami zložil na zem, ako domček z karát," hovorí jeden zo svedkov tragédie v juhotalianskej Foggii, kde pád šesťposchodovej obytnej budovy v noci zo stredy na štvrtok pochoval spiacich ľudí. Počet obetí je najmenej 15. Jedna rodina sa zachránila takmer zázrakom - v noci ju zobudili škrípavé zvuky vychádzajúce z konštrukcie. Po chvíli si uvedomili, že steny sa pomaly nakláňajú. "Stihli sme všetci vybehnúť von. Začal som zvoniť na poplach susedom, ale bolo už neskoro." Privolaní požiarnici vylúčili akýkoľvek výbuch plynu alebo sabotáž. Tragédia je záhadou, už pred časom však ktosi z domu upozorňoval na zväčšujúce sa trhliny v múroch. "Pád celej niekoľkoposchodovej budovy je nepravdepodobný, aj keď dôjde k zemetraseniu alebo výbuchu. Vždy je to tak trochu záhada," hovorí Ján Ravinger, vedúci Katedry stavebnej mechaniky Stavebnej fakulty STU v Bratislave. Navyše, železobetónové skelety, aký mal aj dom vo Foggii, sa používajú v seizmických oblastiach, pretože sú odolnejšie ako murované stavby. "Najčastejšou príčinou porušenia statiky býva zmena podložia. Tá je častá pri ílovitých alebo piesčitých pôdach," myslí si Ravinger. Jeho teóriu potvrdzujú aj správy z Talianska - predseda zväzu talianskych geológov Floriano Villa hovorí o pieskovom podloží, ktoré sa vysúšaním začalo prepadávať. Svoju úlohu mohla zohrať aj korózia betónu - budova mala "iba" 28 rokov, ale aj dodatočné stavebné zásahy. Na katastrofu podobného rozsahu si na Slovensku nikto nespomína. V Bratislave spadla v roku 1993 strecha a jedna stena telocvične a podobný prípad bol aj v Nitre. Najznámejším slovenským prípadom z posledného obdobia zostáva havária vrát plavebnej komory v Gabčíkove. (jk, fw)