súvisí podľa dílerov slovenských komerčných bánk s pretrvávajúcim tlakom štátu na pokles hrubých úrokových výnosov, ktoré sú nižšie ako porovnateľné úrokové sadzby na medzibankovom peňažnom trhu. Navyše pri nákupe štátnych pokladničných poukážok sa 15-percentná daň vyberá zrážkou už v deň ich emisie, čo znižuje reálnu výnosnosť takejto investície, a to je nevýhodné najmä pre domáce bankové subjekty. "Snaha štátu tlačiť na pokles úrokových sadzieb pravdepodobne nesúvisí s jeho akútnymi potrebami. Do konca roka bude ministerstvo potrebovať asi 1,4 miliardy korún na to, aby pokrylo plánovaný tohtoročný rozpočtový deficit. Má na to ešte päť až šesť týždňov, čo je dostatočný čas na to, aby získalo potrebné finančné prostriedky," povedal denníku SME Rastislav Živor z dílingu ING Barings. Prioritný záujem o korekciu úrokových sadzieb zo strany ministerstva financií vyplýva podľa neho aj z jeho krokov na primárnom trhu. "Keby štát chcel získať finančné zdroje za cenu nižšiu ako 14 percent, mohol tak urobiť napr. 21. októbra, keď pri maximálnom ponúkanom výnose 13,9 percenta dopyt investorov dosiahol takmer 3 miliardy korún. Ministerstvo z tohto objemu akceptovalo len 866 mil. Sk," vysvetlil díler ING Barings.

Klesajúce úrokové sadzby, spravidla vyvolávajúce tlak na oslabovanie meny, sa v prípade slovenskej koruny zatiaľ neprejavili. "K poklesu (kurzu koruny) by došlo za predpokladu, že investori - či už špekulatívni, alebo portfólioví - držia slovenskú menu vo svojich portfóliách. Jedinou silou, ktorá tlačí na vývoj kurzu koruny, sú v súčasnosti len potreby klientov bánk," pripomenul Branislav Matušek z dílingu ING. Podľa neho trh očakáva ďalšie zosilňovanie koruny, ktorému by popri očakávanej zmene optiky zahraničných investorov mal napomôcť aj očakávaný prílev zahraničných investícií.