inflácia, teda zvýšenie cien medzi decembrom minulého a decembrom tohto roka, by mala dosiahnuť približne 14 %. SME to potvrdil aj hlavný ekonóm ING Barings v Bratislave Ján Tóth. Čo je ešte dôležitejšie, ukazuje sa, že slovenská ekonomika zatiaľ odolala prudkým cenovým nárazom spôsobeným najmä dereguláciou cien, zvyšovaním daní a oslabením koruny. Ako ukazuje graf, po dvoch najprudších šokoch v januári (3 %) a júli (5,8 %) sa medzimesačný rast cien veľmi rýchlo vrátil do hraníc, v ktorých sa pohybuje posledné štyri roky, keď Slovensko malo jednu z najnižších mier inflácie z transformujúcich sa ekonomík. Inými slovami, jednorazový rast cien sa nepremenil na širší trend dlhodobej vysokej inflácie. Celý proces sa však ešte neskončil. Vzhľadom na očakávané výrazné zvyšovanie regulovaných cien počas budúceho roka, napríklad nájomného či zemného plynu, možno predpovedať ďalšie šoky. Ak však bude reakcia ekonomiky rovnaká ako doteraz, malo by ísť rovnako o jednorazové záležitosti. To nemusí platiť, ak budú zamestnanci pri budúcoročnom kolektívnom vyjednávaní žiadať zohľadnenie celého rastu cien vo svojich mzdách - v tom prípade hrozí zabudovanie jednorazovej inflácie do dlhodobého rastu cien cez rast kúpnej sily a mzdové náklady. Potom by sa Slovensko nevrátilo v priebehu roku 2000 do oblasti jednocifernej inflácie, ako zatiaľ predpovedajú predstavitelia NBS.
Rovnako zaujímavá je inflácia jednotlivých častí spotrebného koša. Napríklad rast ceny odevov, obuvi, vzdelania, rekreácie, kultúry či služieb hotelov a reštaurácií sa po júlovom "balíčkovom" skoku prakticky okamžite vrátil na pôvodnú dráhu veľmi pripomínajúcu minulý rok. Rast ich cien v októbri - napríklad o 0,8 % v prípade obuvi a odevov - je potom čisto sezónny a dočasný. Naopak, inflácia klesá oveľa pomalšie pri zdravotníctve, doprave, nábytku a domovej údržbe. Napríklad zdravotnícke ceny už piaty mesiac rastú rýchlejšie ako v rovnakom mesiaci minulého roka. MIROSLAV BEBLAVÝ
