BRATISLAVA (SME - dd) - Možnosť úplného zrušenia regulácie cien nájomného vyvolala vo vláde protichodné reakcie. Časť vlády sa obáva sociálnych dopadov tohto opatrenia, druhá časť to považuje za nevyhnutný predpoklad naplnenia sľubov o počte postavených bytov. Podnetom na diskusiu bola novela zákona o daniach z nehnuteľností, ktorá primárne riešila platby daní a určovanie cien nehnuteľností pri konkurzoch a exekúciách. Zároveň však rušila vyhlášku spred 35 rokov, ktorou sa regulovali ceny nájomného. Možnosť úplnej deregulácie však narazila na odpor v legislatívnej rade vlády. "Táto novela bola pripravená veľmi zle a nekvalifikovane, a preto bola vrátená na prepracovanie. Vyhláška z roku 1964, ktorá sa týkala regulácie cien nájomného, by sa totiž bez náhrady zrušila, čo by znamenalo úplnú dereguláciu cien. Rozhodnutie o takejto deregulácii však vláda ani iný orgán neprijala," vysvetlil postoj legislatívnej rady jej šéf Ľubomír Fogaš. Ministerka financií Brigita Schmögnerová však zámer úplne deregulovať nájomné touto vyhláškou nepripúšťa. "Rozdiel v názoroch ministerstva financií a legislatívnej rady je len v tom, či treba ceny regulovať formou vyhlášky, alebo stačí iba cenovým výmerom," povedala. Zároveň poznamenala, že jej úrad je zaviazaný májovým rozhodnutím vlády o zvýšení cien nájomného o 70 % od 1. januára 2000. Od tohto dátumu by mala byť vyriešená aj otázka kompenzácie zvýšenia týchto cien pre sociálne slabé vrstvy. Podľa viacerých ekonómov by vzhľadom na rozsah čierneho trhu s prenájmami bytov bola úplná liberalizácia krokom k štandradizovaniu prostredia. Myšlienku deregulácie včera podporil aj minister výstavby a verejných prác István Harna. Podľa neho je totiž odsúvanie liberalizácie jednou z hlavných bŕzd, prečo sa na Slovensku nestavajú súkromné firmy nájomné byty. Nedá sa totiž očakávať, že súkromná firma postaví dom a ceny prenájmov jej bude diktovať štát. Okrem toho je brzdou výstavby nájomných bytov aj Občiansky zákonník, ktorý neumožňuje vysťahovanie neplatičov nájomného. "To ochudobňuje Slovensko o výstavbu niekoľko tisíc bytov ročne," zdôraznil minister výstavby. Harna poukázal aj na to, že v nájomné byty už tvoria len 11 až 12 percent bytového fondu, a preto by sociálne a inflačné dopady takejto deregulácie neboli príliš drastické. "Prečo sme potom schválili príspevok na bývanie, keď máme regulované nájomné," pýta sa minister. Výstavba nájomných bytov po deregulácii nájomného by pritom umožnila získať bývanie hlavne mladým rodinám, ktoré nemajú peniaze na kúpu bytu. Harna poukázal aj na to, že v zahraničí, kde výstavba nájomných bytov nenaráža na také prekážky ako u nás, býva v nájomných bytoch až 40 percent rodín.